Asi to už bude tak, že niekto si so sebou na pamiatku nosí albumy až po okraj naplnené fotkami svojich milých, niekto dokonca nosí podobizne svojich najbližších v peňaženke. Ja nosím so sebou recepty. A kvety. S kvetmi je ten problém, že sú trochu nespratné, čo sa prejaví v obdobiach väčších či menších životných zmien, ergo sťahovania. Preto sú recepty o niečo praktickejšie. Nezaberú veľa miesta, najmä keď ich nosíme v hlave, a na dôvažok nimi vždy možno niekoho potešiť.
Ten recept, ktorý vám chcem dnes napísať, mám spojený s mojimi starými rodičmi. Obaja výborne varili, ale ako to už v tom čase na dedinách bývalo zvykom, mali podelené kompetencie. Starká bola špecialistka na koláče, buchty, rezance a iné múčne jedlá. No a starý otec bol preborník v mäsových výrobkoch. K zabíjačkám ho volali na radu po celej dedine, občas aj do susedného chotára. Jeho klobásy boli vychýrené a spomínať jaternice –škoda žalúdočnej sliznice, zbytočne by sa pripravovala na niečo, čo nemôže nastať. Starký trpel všemožnými neduhmi, okrem iného mal zvýšený tlak a cholesterol. Nejdem to tu rozpitvávať, lebo nie sme v zdravotníckom okienku a moja dedičná záťaž vás asi nezaujíma. Zaujímavý je ten cholesterol, pretože kvôli nemu musel držať diétu a ako všetci vieme, mäso ho obsahuje viac, než je zdravé. A tak choval králiky, ktorým nepovedal inak ako zajace. Ich mäso obsahuje oproti iným živočíšnym produktom pomerne málo cholesterolu, tak mu spestrovali diétu. Okrem toho má špecifickú chuť, ktorou vylepšoval aj svoje klobásy.
Jedno z jedál, ktoré sa u starkých pripravovalo pomerne často, bol králik na cesnaku. Pamätám si časy, keď som ako dieťa sedávala na stoličke v prednej kuchyni, celý dom voňal na zbláznenie lákavo, a ja som netrpezlivo čakala, kým starká prinesie pekáč s tou dobrotou. Dodnes nemôže pochopiť, ako niekto môže obetovať králika na jedlo ako je perkelt. Ale to je môj problém, nie váš, ja vám ponúkam recept z môjho detstva. Nie je zložitý, ale ako všetko, čo za niečo stojí, potrebuje svoj čas.
Králik na cesnaku
mäso z králika – vo vzorom príklade som použila dve zadné stehná, u nás sa však pekával v kuse
cesnak
cibuľa
slanina
soľ
korenie
(Ten rozmarín je na fotkách primárne z estetických dôvodov, a keď som ho už našklbala, tak som to všetko s ním aj piekla, ale nie je to nevyhnutné – rozhodne tam nedávajte sušený.)
Mäso posolíme a okoreníme. Našpikujeme slaninou a cesnakom. Kto vlastní, použije špikovaciu ihlu, my ostatní smrteľníci si pomôžeme nožom a prstami. Slaninu sa snažíme pretiahnuť durch, ale nie je to podmienka. S cesnakom také problémy nie sú, je tvrdší a keď ho vhodne nakrájame, ide to ľahko. Pokiaľ máme tiež zvýšený cholesterol, so slaninou to príliš nepreháňame, stačí trošička na chuť.
Necháme uležať. Pokiaľ to budete uležiavať v chladničke, prikryte to radšej potravinovou fóliou, nebude vám od cesnaku smrdieť aj nedeľný zákusok ako mne. Po bližšie nešpecifikovanej dobe (ja som to pôvodne chystala na obed, nakoniec z toho bola večera), králika presunieme do vymasteného pekáča s trochou cibule a podlejeme vodou. Pečieme prikryté, kým mäso nezmäkne, potom ešte necháme odokryté zapiecť, aby chytilo hnedastý nádych. Priebežne podlievame. Aj by som vám poradila orientačné časy pečenia, ale mám s tým menší problém. Momentálne žijem v domácnosti, ktorá nedisponuje rúrou, takže používam remosku. Tak som to síce stopla, ale výsledný časový údaj je veľmi orientačný. Celé mi to trvalo asi hodinu. Vy bonus k podlievaniu dostanete ešte voňavý výpek. Pokiaľ ste vody pridali priveľa, môžete ho na panvici zredukovať.
Pochopiteľne sa natíska otázka, čo s prílohou. Asi najjednoduchšie je vo vhodnom čase prihodiť ku zajkovi zemianky – osolíme, orascujeme, upečieme. Neodporúčam príliš experimentovať. Jedlo je to jednoduché, staré a všelijaké zložité moderné prílohy ako krokety a šaláty mu príliš neprospejú. Pokiaľ trváte na niečom originálnom, môžete tie zemiaky upiecť s tymiánom.
