Poznámka: Žijem v Prahe len trochu dlhšie ako rok, ale za ten čas som vypozorovala mnoho pozoruhodností a odlišnosti medzi našimi, hoci inak veľmi blízkymi národmi. Je mi jasné, že sa púšťam na tenký ľad, ale nemám v úmysle nič a nikoho hodnotiť, len vás upozorniť na veci, ktoré sa mne osobne zdajú veľmi zaujímavé.
Rozdiel prvý
Vrstevnatosť jazyka. V slovenčine to je tak, buď hovoríte spisovne, alebo použijete slang alebo nárečie. Slangová vrstva, ako nespisovná slovenčina, je v slovenčine tvorená predovšetkým špeciálnymi výrazmi, ale prakticky sa písomnej podobe nevyskytuje (keď opomenieme, prepytujem, komunikáciu niekde na pokeci.) Tlak na používanie spisovnej slovenčiny je pomerne značný, či už v škole alebo bežnej reči.
V češtine je táto vrstva oveľa bohatšia - bežne sa používa hovorová čeština (hovorená podoba spisovného jazyka s niektorými nespisovnými prvkami) alebo nespisovná forma, tzv. interdialekt (nadnárečie). Napríklad v Prahe sa bežne používa vokno miesto spisovného okno. Veľa Pražanov to tak vysloví, ale asi žiadny by to nedal v takejto forme na papier. Ide však o bežný slovný prejav a z jeho používania namiesto spisovnej češtiny sa nedá vyvodiť vôbec nič týkajúce sa vzdelania alebo príslušnosti k sociálnej vrstve. Jediné, čo označuje, je príslušnosť k regiónu a v Česku koluje mnoho vtipov s touto tematikou.
Rozdiel druhý
Gramatika. Česká gramatika je omnoho komplikovanejšia ako slovenská. Dokonca si tieto dva jazyky nie sú natoľko blízke, ako by sa nám, odchovancom dvojjazyčnej kultúry, mohlo na prvý pohľad zdať. (Podľa tých, čo sa v jazykoch vyznajú lepšie ako ja, je k slovenčine bližšia poľština ako čeština.) Česká gramatika má mnoho zvláštností a prvkov, ktoré u nás z jazyka vyhnal už slovutný A. Bernolák. Takže slovenskí školáci sa, na rozdiel od tých českých, nemusia trápiť s pravidlom zvaným shoda podmětu a přísudku a premýšľaním, či treba napísať ženy stáli alebo ženy stály. Každý, kto má problém s prvým pádom množného čísla prídavných mien, by mal deň čo deň ďakovať, že sa narodil ako Slovák, pretože toto pravidlo je med lízať oproti špekulovaniu, ktoré i/y je potrebné použiť vo vete Muži a ženy stáli.
Ďalšou zaujímavosťou, s ktorou majú vďaka množstvu výnimiek značný problém aj Česi, je písanie s a z na začiatku slova. Niekedy je správny len jeden variant (napr. shoda - prípadný omyl aspoň opraví kontrola pravopisu vo Worde), v iných prípadoch ide o slová s rozličným významom (napr. správa vs. zpráva - dokument). Aby sa v tom sami Česi vyznali, vymysleli kopu rôznych pomôcok, ktoré tu ani nejdem rozoberať, lebo majú rovnakú kopu ak nie väčšiu kopu ďalších výnimiek. Ale môj sused v kancelári, ktorý je pre väčšinu ostatných gramatická autorita, napríklad toto pravidlo vôbec neovláda a používa cit.
Rozdiel tretí.
Počuješ? Nepočuješ? Toto ani veľmi nie je rozdiel, len chcem poukázať na to, že príslušník jedného z našich národov s veľkými problémami odlišuje spisovnú formu jazyka od nespisovnej. Toto sa prejavilo na výlete s mojimi slovenskými priateľmi, medzi ktorými je dievčina z Trnavy, ktorá rozpráva tvrdým nárečím typickým pre tento kraj. Mne Stredoslovenke to trhá uši, môj chlap si ani nevšimol, že rozpráva trochu inak. Jej slovenčina mu stále pripadala značne ľubozvučná.
Okrem toho si napráklad nevšimol, že občas používam české slová alebo aj celé vety, namiesto slovenských - stále má, asi vďaka môjmu príšernému prízvuku dojem, že hovorím čistou slovenčinou.
Rozdiel štvrtý
Názvy rozprávkových postavičiek. Pokiaľ sa budete so svojimi českými priateľmi nudiť, odporúčam trochu podebatovať o menách rozprávkových postavičiek. Chrobák Truhlík (brouk Pytlík) z Ferda mravca je ešte nič oproti Kremienkovi a Chocholúšikovi (po česky Křemílek a Vochomúrka). Na úbohom Chocholúšíkovi česká časť našej partie vydržala baviť na lyžovačke celý týždeň.
Rozdiel piaty
Chýbajúce slová. Ako som už v úvode naznačila, existuje mnoho slov, ktoré sú zvukovo úplne odlišné, prípadne existujú slová, pre ktoré v jednom z jazykov neexistuje ekvivalent. Asi sa vám to bude zdať čudné, ale v češtine neexistuje jednoslovný ekvivalent pre pahrebu (povedia žhavý popel) alebo pre svalovicu (toto slovo v nich evokuje skôr nápoj s viac ako 40% alkoholu). Ako sa vyjadrí jednoduchý fakt, že ste to včera prešvihli na bicykli, takže dnes nemôžete chodiť, sa mi z českých kolegov dostať nepodarilo. Na druhej strane, akoby ste po slovensky povedali mrouskají se?
A základná podobnosť? Väčšine príslušníkov oboch národov, pripadá ten druhý jazyk ohromne sexi, hlavne pokiaľ ho používa osoba opačného pohlavia.
