Ona sa ma pýta
kam by som šiel
a ja neviem
myšlienka 'ísť' v mojej hlave nikam nevedie
už istú chvíľu nechodím nikam
nemám vôľu a nechcem nič
možno tak sa hádať a sem tam ublížiť
tak sa štípem aby som sa budil
aj keď som tak ospalý
sem tam sa niekam prejdem
ale málokedy
lebo viem že sa musím vrátiť
a ja nechcem
sem tam nastúpim do autobusu
kde som celý zatočený ako múmia
a okuliare sa mi zahmlia
nevidím nič
ale viem že je tu teplo
takto bolo v maternici
celý lístok na pôrod prosím!
takto to ide každý deň
a ku koncu týždňa som z únavy taký unavený
že sa jeden celý deň hibernujem
a od nedeľe vždy dúfam že začnem
trošku lepšie ako minule
takto sa cítim nielen týždeň
ale už pomaličky rok
už som tu vyše 9 mesiacov
a teda znovu čakám
kým si svet rozreže brucho
a vypustí ma von
steny ma posieľajú do pekla,
ale málo ony vedia
peklo je len malà rastlina
čo onedlho vykvitne na povrch sveta
rovnako aj nám v dušiach kvitne
osobné peklo
keď ho polievame pravidelnou konverzáciou
s izbovou stenou
