počkaj trošku
zatlmím svetlo
zatiahnem slnko
moje city
zmestia sa do jazýčka plameňa na sviečke
keby si ich zobrala do dlane
a zatvorila ich obe
ľahko by som ich prepálil
preliezol by tvojou papierovou pokožkou
oblízal kosti
ochutnal tvoje mäso... ešte raz
ale musím sa zastaviť
to by bol prepal
zostávam na sviečke
a rozpúšťam základy
na ktorých som stál
prenesiem sa do teplého vosku
kvapka po kvapke
sa na tebe rozlejem
horúci, ako vtedy
chcem ťa ešte raz popáliť
kým stuhnem