Jej chladné ruky
dotknú sa sveta
ktorý rukami čiaha na hviezdy
ale po jej dotyku
zalezie naspäť
do svojej ulity
na chrbte draka
zo šupinami z ruží
Babilon čaká
nevesta chladná
oči čierne
ako vychladnuté hviezdy
perly vesmíru
ktoré padlý anjeli zniesli
sen života
z ktorého prebudila
každého veriaceho
každé dieťa
menia sa na popol
drak je ruža na ich hroby
Nevesta trhá jeho šupiny
a sipe na mrtvu zem
červené lupiny
dotykom Nevesta chrbát mu chladí
a jeho horúce vnútro zohrieva jej mŕtve ruky
popol ľudstva sneží po zemi
a na nebesiach horíme my
žena z draka
a drak zo ženy
žena ostrým nechtom
preniká drakovy pod kožu
namiesto srdca tam nájde mladého muža
zakukleného v ružu
zaborí sa do draka
ako nedočkavý milenec
lupiny z neho trhá jednu po jednom
akoby počítala drevený ruženec
drak stúpa do výšky
a šupiny z neho padajú
červené lupene na zem sadajú
posledná krv na tejto zemi
sme my
žena vstúpila do draka
a drak do ženy
stali sa jedným, polnočnou hviezdou
ktorej sa zem dotkla
a celý svet bolestne zvrieskol
