D. List

OrfeusReachedHisGlassFormxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyy

D. List
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

tento list zažil množstvo prepisov

počas svojho života sa mnohokrát reinkarnoval

keď jeho predchádzajúca inkarnácia zlyhala

strhol svoju kožu

vyvrhol zo seba vajce a stal sa prázdnou kuklou

za zlyhanie sa radšej vznietil v plameňoch

než by žil v hanbe

nie každý papier si zaslúži byť zachovaný

no po každom svojom narodený

zarovnal svoje pokrčené rohy

a zvýraznil svoje riadky

krčil sa po zemi

kotúľal sa do kúta

trhal sa zvonka aj zvnútra

ale našiel si cestu späť do miazgy stromu

zo srdca svojej matky vystrelil

a do zeme dopadol

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

onedlho sám vyvrhol svoje ovocie

a bolo lákavé na dotyk, na chuť

tak zostane moje slovo

na tvojom jazyku navždy

oh dievča

***

SUICIDE etched in a glass wall

list:

adresát: za sklom, Svet 2

možnosť kontaktu tak okolo 0,046%

sklo reality

oddeľujúci naše svety

ako ten odkaz dostanem k tebe?

bezpečne a bezbolestne?

musím ho otočiť tak aby som ho už nevidel

čím menej mňa okolo neho, tým lepšie

lacným lepidlom na skle nezostane

oh dievča

pribijem ho päsťami do steny

až kým mu nedám pečať

krvavými hánkami

žiaden vietor sa k nemu už nepriblíži

vidí v mojich očiach

nenávisť voči všetkým živlom

ani dotknúť sa ho neodváži

klopem na stenu

možno nie na tú sklenenú

SkryťVypnúť reklamu

nech mi omietka otvorí aspoň nejakú tú dieru

možno som zamurovaný

možno sa dusím

šepkám stene

"Murujem ťa! ❤️"

trošku sa stena uvoľní

sprchuje ma svojim suchým dažďom

omietka

kúsok z nej odhryznem

chutí ako neokorenená spomienka

to je môj život,

predtým než z neho spravím báseň

omietky sú len lacné lupienky

rastú na každej stene

prejdi sa po meste

prídeš im na chuť

prejdi sa po starom meste

odhryzni si kus histórie

omietka je len starý náter

môže to byť nová vrstva farby

tak som ťa maľoval aj ja oh dievča

jeden, dva.. možno aj tri roky

potom som ťa oblízol

drsným jazykom mačky

zobral dole viac vrstiev omietky

našiel som tvoje farby

SkryťVypnúť reklamu

alebo len dielo iného maliara?

neviem

nemôžem ťa zlízať ku kosti

to je tvoja úloha

ty sama vieš ktorá je posledná vrstva

a kde sú už vnútornosti

oh dievča

zabudol som na sklenenú stenu

moja myseľ neni na pravom...

možno preto začínam každý riadok odľava

dávam si tango nad tenkým ľadom

tu na mojej strane

ale neboj sa

ty sk stále za hrubým sklom

oh obsah dievča, obsah listu

pamätáš sa na svet?

predtým ako sa uzavreli hranice

stena bola vodorovná

sklenený most

veľmi jasno cezeň bolo vidno priepasť

tak pravdaže si sa bála cezeň ísť

padací most

niekedy sa znova postavil v stenu

vlastne...

boli časy

keď sme z našich strán doň obaja štepili

SkryťVypnúť reklamu

svoje odkazy

ako jaskynný neandertálci

jaskynné maľby boli vlastne prvé denníky

veľké mamuty, oblé ženy

čo iné by už oni kreslili?

keď celé dni len lovili?

sme my natoľko odlišný?

každú chvíľu

lovíme si životy

lovili sme na šťastie,

každou zbraňou akú sme len mali

a ku koncu dňa

sme si ich navzájom

v jaskynných maľbách opísali

a jeden na druhého reagovali

tá stena nebola prekážka

rýpal som do nej toľko

kým na druhú stranu nepretiekla krv tvoja

stena to vzdala

radšej padla teraz

pre teba

povedala si

na holú kožu

predsa nebudem tesať slová nožom

a nechcel som

to môj jazyk sa stal nožom

už prehĺtam svoje slová

až kým mi nepadne ťažká hlava

ale zaslúžene

tento jed som namiešal ja

oh dievča

na zdravie

ako hlava padá

oprem sa o stenu

chcem pretlačiť rukou cez ňu svoje teplo

cítim svoju ruku

ako vstúpila do noci

ruku na bruchu

ruku čo hojí

oproti rezavému jazyku

ruku na hrdlo

ruku na ústa

ruku na jazyk

je len jedna

a tá pôjde tam

veď vieš kam...tam kde potrebuje

na sklenenú stenu

a ruka druhá

skúma hrču

v mojom hrdle

vytrhne ju

a zasadí do zeme

nech rastie moje temno

nezávisle odomňa

koreň

ďaleko od steny

ďaleko od tohto sveta

jablká dávaj démonom

a telom dreveným kŕm červy

osloboď moje ruky

ale tie ruky

sú tvoje

iba tvoje

sú tu pre teba riadok

a sú tu aj pre teba, druhý riadok

toto sú odtlačky ich tepla

dotyk prenesený do slova

oh dievča

ako bijem nato sklo, sipe sa po kuskoch ako jemný sneh

ponorím si doň tvár, nech zabudnem na svoj zbytočný hnev

nazbieram si ho dosť do dlaní,

zošmirglujem sa

lebo moje reakcie niekedy

sú len tá horná vrstva

potrebujem sa dostať k srdcu

potrebujem sa dostať

k listu

stena na chvíľu otvorila ústa

vypľula kožený pás

ja som ho zviazal zo železnou reťazou

a zavesil oba na krk

moja hruď začala horieť

retiazka sa do nej ponorila

a vytiahla moje vnútro

ako na zabíjačke

ruky démonov začali doň kuť

horúcimi kladivami

až kým sa krehké nezocelilo

až kým živé nevychladlo

až kým mäso neoželeznelo

oh dievča

bol to prsteň

čo visel na mojom krku

a mal ma v sebe

visel na koži

visel na kove

a ja som bol prázdny

a ja som bol ľahký

ostrým jazykom

bezbolestne mohol som písať

ďalšie riadky

prsteň ma osvietil

ležanie, držanie, pozeranie, rozprávanie

ale aj

boj

slovami, dotykmi, pohľadmi, pohybmi

málo energie

ja

oh

zistenie

vieš

nikdy nebude to isté, ako to tvoje

pre mňa...oh dievča

to nebola bodka, ani čiarka

toto bola celá veta

aj s horkým aj sladkým

nové jazyky, nové pohľady, nové formy

nové významy

kým nebolo steny

ale sklo sa pomaly vrstvilo

a plameň padal

až kým

sa mihali len prázdne iskry

únava

chlad

oh dievča, zabudol som na teba

je mi jedno čo bude

tak som sa pohodlne našiel za stenou

až kým

oh dievča, ja nikdy nezabúdam

odložil som si ťa do pozadia mozgu

ale

netrvalo dlho

kým som tam nemal nič iné

len tú jednú starú myšlienku

ktorá bola už inde

oh dievča

radšej nech mi démoni

znova kujú na všetky moje vnútornosti

oh dievča

myslíš si asi, že som had zo záhrady

keď sa mi tak často mení jazyk

neviem čo som

sa každé ostré slovo

by som sa najradšej znova zamuroval

do tej sklenenej steny

a nemysli si že som to nerobil

za tie roky som nazbieral veľa pohárov

a každý jeden som vypil

tvoja myšlienka však stále chutí

oh dievča

a neopustí moje pery

ani na poslednej posteli

strieborné rieky,

počúvam tvoje trblietavé oči

prechádzky po vetách

alebo po moste...v noci

prašné cesty

rozbité hojdačky

staroveké kamene

listy

papiere

oh dievča

tak to bolo, tak to je

niekde dole

navždy zostane

Kornel Krakovský

Kornel Krakovský

Bloger 
  • Počet článkov:  139
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Autor diel. XY to the front to the back to the front to the back to the front https://www.instagram.com/kornel_kyy/ Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

713 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

42 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

50 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
SkryťZatvoriť reklamu