rozmazaný čierny atrament
pot mojich dlaní
presakuje do papiera
ktorý v rukách jemne hladkám
čierny atrament
čierne klávesy
čierne závesy
za ktoré si skrývam oči
čierny atrament na obočie,
čierny atrament na pery,
lebo ťa chcem pobozkať tvojimi slovami
ja len túžim aby si vedela, že
keď hľadám tie čiary
tie vety
to krehké čierne
ležiace na bielom
tak si predstavujem naše vlasy spletené
vznášajúce sa nad bielym matracom
ako tvoje slová, ktoré ma dostali skôr formou
ako významom
význam mi netreba
keď sa pozerám na tvoje riadky a linky
predstavujem si tvoje boky
a ako mi slová utiekli z úst
a dostali sa na papier
vzívam tvoje nohy
ak si niekde ďaleko predomnou
čakám kedy obídeš svet
a zacítim tvoj dych na chrbte
tvoje Písmo
kreslím okolo seba ako pentagram
tetujem si tvoje čiary na chrbát
ako členka yakuzy
členky si zakrývam tvojou farbou
nech nepadnem do pokušenia
kým nepadnem do tvojich riadkov
píšem písmená okolo seba do soli
ktorú som rozsipala na bordovom koberci
píšem svoje meno do tvojej formy
veľké D okolo môjho tela
ako diabolský kruh
v jeho vnútri sa ma dotkni
do posvätnej soli
písmeno cez písmeno
slová v čiernom mori
píšem ďalej
ale ty už poznáš moje meno
a ja zaklopem pod seba
a ty mi otvoríš
medzeru medzi slovami
a ja do toho okna
spustím svoje čierne vlasy
vylez po nich moja milovaná
alebo ma nimi stiahni zo sebou dole
keď budem s tebou je mi jedno
či som v kamennej veži
alebo pod tvojimi čiarami zahalená...
moje prsty zrástli s klávesnicou...a vyberám si oboje