zabil nás
môj otec, ktorému som veril
vydal som sa preňho na cestu
a on nás už navždy spojil
si z iného domu
a tvoje vlasy
nie sú môjho rodu
teraz ich mám po celom tele
tečú mi po boku
a tvoje pery sa chvejú
(nebude to už od strachu)
zabudol som naňho
lebo mi do rúk dal teba
moja modla
moja pohanská obeta
jediný pohľad
do tvojich očí
zlomil môj zákon
na malé kamienky
boží prst píše ohňom po oblohe
ja však viac vnímam ten tvoj
ako píše krvou
po mojom čele
zjednotil nás navždy
svätou kopijou
ležíme v stane
padajú na nás steny
svätci nás svojimi očami ďalej bodajú
ich modlou dnes sme my.
Vravia že naše srdcia
nás do pekla volajú
sú rovnaký predsa
za chvílku tam budú s nami
ale budeme vo výhode
lebo oni budú sami
cítim tvoje chvenie v žalúdku
moje srdce ti bije na prsia
prosí sa dnuka
a už sa nevraciam
prosím svojho ducha
nech vojde do neba
no vdychujem svoj posledný dych do teba
napodobňujem boha?
snažím sa napodobniť človeka
sme si jeden druhému obeta
chceli sme byť obety
na oltári kňazov,
ktorý nás tu nechceli
jasom tvojich očí
naposledy odetý
uniká zomňa dych
byť svätým
a svetom nechcený
alebo byť svetom
dobre sme si vybrali?
