Písmo:
A-
|
A+
Magnólie mi klopú na okno keď vstávam
V noci jej lupene zakrývajú moje oči
A nad jej korunou sa vznášam
Dotknem sa dlaňou ružového mesiaca
Otvorí sa ako kvet
Nežije dlho, ako magnólia jeho kvety zasipú svet
Alebo sen. Už neviem presne čo to bolo
Ale zalialo to moje srdce krvou
A potom sa roztvorilo
Ako magnólia
Neviem koľko lupienkov na ňom ostalo,
ale jeden sa nájde u teba.
Alebo nie. Ale ak ho náhodou máš, nestrať ho prosím ťa.
Ale mi ho ani nevracaj.
Nechaj si ho, lebo magnólie kvitnú len raz do roka. Aj to dosť krátko.
Možno preto sú najkrajšie
