skoré ranné myšlienky na teba tesne po zobudení, alebo niekde medzi
budím sa vtedy keď by som šiel naspäť spať
budí ma budúcnosť možného bytia s tebou
bytia pri tebe?
na tebe?
v tebe?
preberám si v hlave možné aj nemožné možnosti
v tebe...
som ešte v tvojej hlave?
je kúsok mňa v tvoje krvy
viem že je kúsok mňa v tvojich ranách
keď po nich stečie čerstvá krv
vtedy sa ťa dotknem
bolestne
nechcene
pri pohľade na tie rany mi mäkne duša
a pri pohľade na teba
sa mi srdce nikdy nemení na skalu
plávam vo svojej krvy a meraviem
to si ty plávajúc z mojich očí
na bezpečný breh
viem že nevnímam všetko..ale vnímam veľa vecí
každý zmysel
každý tvoj vlas...každý tón z tvojho hrdla, každý hlas
mi opantá myseľ
putá na mne z tvojich vlasov
podobne aj tvoja vôňa
chuť...všade kde sa ťa dotkli moje pery
mentolové cukríky a cigarety
slnko a mesiac
chute tvojich pier
ranné a nočné
keď ťa vidím pri sebe v tme
a keď si oči zatváram pred slnkom
pamäť zlyháva, aj keď ty si to nemyslíš
ja si všetko musím zapisovať
ako vidíš
a tak sa učím
tak si opakujem to čo sa už neopakuje
ale sú to len pocity
prefiltrované pamiatky
niekedy zaslepené
niekedy zaostrené
niekedy režú
a niekedy lížu krv z rezu
niekedy sa slová dusia pod slinami
inokedy sa cez ne lahšie kĺžu
hrdlom
niekedy slintajú písmená
a niekedy už slová ani netreba
ticho
dáva nám voľný priestor
byť spolu
dáva priestor dychom
keď už som sa aj tak dusil, pod všetkými tými slovami
písmená sa nám nahromadili v ústach
a dych nemal ako von
ale už môže
s teba
a zo mňa
a dnu
a von
pohyb ktorý spôsobuje buchot srdca
a postele
ako srdce bije o hrudný kôš, svoju posteľ
a duše sa skrývajú pod svoj pancier, paplón
a pod paplónom sa pozeráme na seba
ako dve mačky
svetlo našich očí
======statika======
tvojim menom čo neviem vysloviť, volám ten pocit
zavolám naň
nech sa pozriem dnu
všetko to napätie, všetky hry a naše zvyky
vypustím naposledy, pokojne von
oddýchnime si
a potom poďme zo seba zmyť toho druhého
v osobitných sprchách
