"...stratený,
stál som na kraji cesty.
Jednou nohou pred premávkou.
Pýtajúc sa pod kolesá, pod železo.
Kým ma nezaviedol na pravú mieru.
A vďaka Nemu teraz pred tebou stojím.
Nemám nič, len túto pastiersku palicu.
Kĺže sa mi v rukách, akoby bola naolejovaná.
Je to len môj pot.
Ale nevypadne.
Lebo ruky mi drží pokope..On.
Každá jedna kvapka potu,
čo mi steká po krku až dole na chrbát
maľuje vodofarbou podobné čiary
ako jazvy tvojho biču,
jazvy môjho ľudu!
Podobné čiary ako vzdušné rakety,
čo si nájdu cestu cez naše vchody.
Aj keď sme dvere pomaľovali krvou...
...viac si žiada, anjel smrti.
Ale dnes to končí.
Faraón Benjámin,
Pusti nás, vráť nám našu zem!
Toto káže Elóhim."
Zjavil sa mi v horiacich troskách môjho domu,
Jazýčky plameňov... ktoré by ma zlízali na holé kosti
Boli chladné...mierne
Bozkami vpili do seba moje slzy.
Prehovoril ku mne cez nárek,
namiesto svätého písma
to boli zjazvené matky
a deti miznúce v dyme.
Jedno hľadá to druhé a naopak.
No oba sú práve na inom svete.
Chladný plamienok pristál mi do dlane
tak som Jeho jazyk uzavrel do konverzácie
keď som zavrel dlane
v modlitbe
Nechal som plameň napiť sa mojich sĺz,
ktoré stekali do údolia mojich spojených rúk,
Viem pane, naplnil sa tvoj pohár týmto slaným nápojom,
vedel som to, keď sa ozveš
SOM KTO SOM
A zjavujem sa ľuďom, ktorý už nemajú čo stratiť
Chcem ti dať všetko, Mojžiš.
Ty Mojžiš si môj vyvolení. Faraón ťa o všetko pripravil. Ale Ja ti dám môj ľud. Tvoj jazyk sa stratil v plameňoch. Ale ja ho nahradím mojim plameňom. Tvoj chrbát je plný rýh z faraonovej palice. Ale ja ti dám moju. A spolu ňou faraóna udrieme.
Pôjdeš do Jeruzalema a vyslobodiš môj národ.
Nemysli si že som nepočul ich plač.
Nemajú oporu.
Ani jeden o druhého chrbát,
bič im zdral všetku kožu.
Keď kričia od bolesti,
svet si zavrie svoje uši.
Tak ako som raz vyslobodil svojich vyvolených
tentoraz si vyberám teba, Mojžiš
Zober bukovú palicu z kraja svojej postele,
ňou ukážeš moc Benjáminovi.
Tak sa rozhodol, a rozhodol sa pre mňa
ukázal som Izraelu
temnotu, krv, hladomor
z národom za chrbtom
more rakiet som palicou rozdvojil
a poslal späť na teba
Izrael
a Babylón
Odvrátil som tvoju ruku
a tvoj úder zasiahol teba
Teraz si sa stal peklom, ktoré si budoval
to je jeho vôľa, oslavený buď Adónaj
Vediem Tvoj ľud na lepšie pastviny
Tam kde tečie med a mlieko
Pre Teba je 100 rokov mihnutie oka,
Vieš že raz sa zabudne na rany
z nemocných tiel nás vyzlečieš
a svet sa narodí znova
pukne jeho hriešna a špinavá škrupina.
Amen
