Oceán je našou matkou, z ktorej sme všetci vyšli. A teraz nás chce naspäť do svojích hlbín.
Alebo mám znova len existenčné myšlienky keď sa pozriem do tvojich ľadových očí
Zober ma naspäť oceán, zmením sa na žubrienku, no problem
aj tak sa evolučne vraciam o pár krokov
keď ma oslovíš mojím menom
ty ho máš tiež také čudné
tak si ich vymeňme
v dnešnej dobe je to už úplne normálne
lebo keď sa počujem tvojim hlasom
čistý pud
city skryté v jaskyni
a ty ma chceš navštíviť?
musím skryť niekam tie Venuše...
Musím ešte zopár vecí, ale nikdy neviem čo
pozerám sa ti do očí...
keď vidím ako sa krútia,
skrúcam si dušu do malej loptičky
dúfajúc že sa zmestí
aspoň ako ozdoba na tvoje náušničky