začať odznova
vyskočiť z okna
a poskladať sa
kosť po kosti
no ťažké sú kosti
ťažké je mäso
ťažká je koža
ťažká je duša,
lupene magnólie sú
veľké a silné
tak prečo udržia len tie
kvapky rosy?
držím slzy v očiach
nech som stále za chlapa
nemôžem plakať
nemôžem sa cítiť zle
ako hovoril raz filozof:
'veď vzchop sa chlapče'
áno, som dosť citlivý
a berem si skoro všetko osobne
a pochybujem vo všetkom, aj v sebe
hlasy mi držia hlavu pod hladinou
v neistote
pochybujem v sebe ale verím si ako nikto iný
mám predstavy o budúcnosti
hovoriť mi zasnený, slabé slovo
nohami a rukami som hlboko v zemi
držím ju za korene, držím ju v šachu
pochybujem ale som neoblomný
som muž a som dosť femininný
zato čím si stojím
sa postavím aj celému svetu
a to považujte za otvorenú výzvu
som obsesívny a neviem sa sústrediť
mám zmätok v mysli a často hľadám
čo hovoriť
nenávidím nenávisť a nenávidím väčšiny
nenávidím že žijem v krajine
intelektuálnej nevzdelanosti
ľudí čo sa pred pár sto rokmi zobudili
z úplnej ľahostajnosti
do zaslepenej nenávisti
a každým dňom to vyzerá, že ide o väčšiny
nenávidím keď ma posielajú dole
aj keď som sa tu narodil
len zato že viem o jazyk viac ako vy
tak prečo sa čudujete mojej nenávisti?
nenávidím ako sa k sebe správajú
moji bratia a sestry
z jednej aj z druhej strany
ale pevne dúfam, že ide len o menšiny
nenávidím že keď prídem na návštevu dole
vidím chudobu, vidím zúfalosť
vidím prívetivý úsmev a prepadnuté tváre
pravá ruka v ohni
ľavá ruka v ohni
ktorá bolí viac?
raz možno nastane mier...
keď nastane mier,
viem že sa budem hádať,
aj bez príčiny
no vždy niečo bude, ako to vidím
preto som
na Slovensku z Maďara
v Maďarsku za Slováka
a nenávidím ľudí
čo si hovoria
chlapský chlapi,
čo nenávidia
citlivých, cudzích a teplých
lebo v nich vidia svoj tajný strach
a hlboko skryté pocity
nenávidím ľudí
čo lovia na pocity
tých čo na energii, emócii, ľútosti iných
by sa radi priživili
osamelé slzy sú najviac úprimné
každý chceme od niekoho niečo
zabúdame len tak byť
zabúdame len tak žiť
a hlavne
nenávidím večne sa sťažujúcich
večne mudrujúcich
tých čo si myslia, že majú čo povedať
len preto, lebo to vedia povedať pekne
a tak
postavil som si
domček z karát
myslel som si že je
domček z dreva
všetko môže odísť
jediné čo zostáva
je čo máš v hlave a srdci, sa hovorí
to hovor tím, čo aj to stratili...
treba nájsť novú silu
tak sa rozhodnem za svoju nerozhodnosť
a vydám sa na 100 smerov
jedným smerom
hľadám prázdno
nech kráčam z Bohom
aby som sa stal
hlasom volajúcim v púšti
osamelým
prázdnym
bez nenávisti
_večným
