vraciam sa o 4 roky naspäť a berem si tam aj teba
únos? to si píš
vlastne nemusíš písať už nič
lebo ten únos píšem už, ako vidíš
každé slovo, každé písmeno
tie okrúhle ako s, alebo o
sú krúžky na reťazi
a tie hranaté
I, Z a tak ďalej
sú len mreže rovné alebo dokrútené
počuješ znova ten šum?
to slabé rinčanie
kov o kov
znova krásne znie
ako sa ozve raz za pár mesiacov
zvyčajne
tie kovové ruky
ten kovový pohľad
tie kovové vety
páčia sa ti?
aj keď
nechám ti niektoré riadky dokončiť
ak sa ti bude chcieť
vieš_
lebo_
chce_
preto_
_sem
lebo reťaze čo neznejú ucho si dotvorí
podľa nálady
možno nežné sú, možno ohrady
ľahšie bude
keď
odpovieme si obaja
pre seba
nechávaš ma potĺkať sa tu
na blízku
páči sa ti ako som k tebe pútaný
aj keď nie vždy sa to tak javí
reťaze mojich rúk sú ti príjemné na dotyk
sladký úsmev
a červené líca
keď jemne hladíš tú reťaz
zužuješ ju na mojom krku
ale každým krúžkom
si bližšie
zo mňa sa stráca červená
a vstupuje modrá do tváre
tak sa na mne ukazuje
modrastá duša reťaze
teraz mi chýba to červené pero
čo som ti požičal
ale jazyk reťaze snáď postačí
aby som do našej krvy napísal
čo som chcel napísať
meníš sa ako to počasie?
alebo sa meníš s ním?
raz reťaze väznia
a raz sú mäkké ako kopa peria?
a po nociach často uvažujem
alebo si možno len myšlienky
do chladného kovu uväzujem
ako v hlade večnom uväzniť
tie tvoje oči hladné
darling there might be
a place for us
can we go
before I turn to rust?
alebo počkáš kým krúžky na reťazi povolia?
a rozpadnem sa na kovové piliny
nasipané do hlinenej zeme?
zober si kus do dlane
rozdrť ich, nech sú jemné
a potri si ich po tvári
nech ťa môžem ešte raz pohladiť
alebo budem kov
čo sa zmení na kosti?
a zistím že som nebol zo železa
ale z mäkkého a slabého mäsa
ktoré ma v tejto fáze môjho bytia
už opúšťa
budeš rozpadnutý kov?
budeš kosť s mojou kosťou?
vyjdeš na povrch hliny somnou?
to som povedal potom
keď som sa už rozlúčil a intimitou
tá tu už nie je a nikdy nebola...
and then our bodies recoil
from the grip of the soil
and blackened, rotting
they come out to search and destroy
filled with the wrath and hate
that filled our soul
while still on this earth
before we turned foul
when our naked bones start to shake
there's is no hearth
so my empty ribcage beats for you instead
as we pull the threads of our being together
again
thread by thread
vyšli sme zo zeme
ale sme len živé metafory?
lebo každé pekne slovo
je len telo ktoré znova a znova vyberám
zo zeme
stále menej mäsa na kostiach
stále menej živého
stále slabne
ťahám už len staré kostry na povrch
but even then
I look with my empty eye sockets
and
your hair
so fair
like you
my lady
still there
on that pearl-white skull
I dive my face face-first
It's enough to make my emptiness full
girl, come
let's roam
we're not more dead than the others
all we are is just
the difference
between sawdust and diamonds
