roztiahnuté riadky

TwoFingersxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyy

roztiahnuté riadky
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

skoro ráno skomponované myšlienky, pre ktoré si adresátom, vytvorené potom ako sa mi nechce vstať do roboty

budím sa s myšlienkou že sa budiť nechcem zo snov na ktoré v tých momentoch zabúdam hlava sa vyprazdňuje/zbavuje myšlienok aby bol priestor pre jednu novú (staronovú, lebo som na ňu myslel aj včera aj predvčerom takisto ráno, takisto po zobudení) a to je možná budúcnosť alebo alternatívna realita, pri ktorej sa zobudím na skorší budík a to je ten tvoj skorší budík preto lebo potrebuješ viac času sa nachystať do práce ale aj preto lebo nám to dá dostatok času na spoločný moment ktorý však pravdupovediac nikdy nestačí napriek tomu to nie je nikdy rutina a to vies aj ty dobre lebo si ich pocitas v hlave a vždy po ňom mi povieš to číslo a takto skoro ráno namiesto chystania sa do roboty rozoberám minulosť a alternatívne reality a rozmýšľam či máš ešte to číslo v hlave, či sa náhodou nestalo to číslo číslovkou ktorá je vo vete na ktorej koniec si dala bodku. Možno. Rozmýšľam napríklad nad tým či by bolo možné, či z našich intímnych chvíľ v tebe nezostala nejaká moja genetická stopa nemyslím dieťa vieš že toho sa obaja bojíme myslím skôr napríklad na takú malú slinku alebo kvapku krvi co v sebe nosí všetky moje genetické informácie s ktorou som a tebou nejakým spôsobom mentálne astrálne alebo telepaticky prepojený jednoducho povedane byť v tebe ... nie uplne symbolicky ale asi tak trošku sentimentálne ale viem ze je tam jedno velke ALE ja viem že som tak trošku v tebe vidím tie jazvy a videl som tie slzy ktoré boli zapôsobené mojou emočnou nezrelosťou a všeobecnou toxicitou ktoru sme jeden pre druhého vytvorili ale aby to neznelo uplne negativne treba dodať že sme tam boli jeden pre druhého boli ochotní ošetriť si navzájom tie rany dokedy sme mohli a dokedy sme nato mali silu a dokedy nam v tom tie nase rany nezačali brániť a dokedy sme boli sme a dokedy tento celý opis nebol len reflexiou na minulosť ale sériou udalostí ktoré sú ešte stale v deji a pohybe a dokedy sme boli v tak trošku umelovytvorenej rutine ktorá vsak nezacala úplne rutinne a dokedy dotyk toho druhého bol len na dotyk a dokedy nedokonavosť bola naša realita a nedokonalosť naša empatika a dokedy sme dokonali, nie dokonale, ale iba bodky na konci viet sú zakončenia dokonalé. A úprimne, priveľa som prokrastinoval nad písaním tohto textu, až som stratil všetkú citovú zaujatosť v jeho subjekte bolo by však príliš veľká škoda ho vyhodiť však? tak teda pokračujme a pokračujem tam kde som skúmal tvoje oči viem ty si vždy vravela že sa ti v ľuďoch najviac páčia oči a za každými peknými očami je zopár milión nervových zakončení (možno menej ale overovať si to nebudem) je tam proste veľa krvy naše oči sú len také malé krvové loptičky ale nie to som videl v tvojich ale skôr by som povedal že som tam videl jednu nebezpečnú jazdu čo som tak trošku chcel vyskúšať tak som sadol na ten kolotoč a tak trošku som aj zabudol na svet mimo neho trošku som začal vidieť celý svet ako ten kolotoč ale keď som následne zostúpil cele to spomalilo proste celý svet bol hrozne pomaly vieš aké to môže byť keď si ideš na kolotoči zopár rokov a zrazu z neho zostúpiš a kolotočiar ťa pošle domov? Odporúčam, neľahni si hneď do postele. Ale pevnú zem sme potrebovali zacítiť asi obaja no lebo sme pomaličky prichádzali o všetky zmysli toho na vnímanie bolo proste toľko že sme prestali vnímať a inak moja vnímavosť je aj tak nesmierne selektívna čiže keď potrebujem niečo veľmi extra vnímať radšej si to zapíšem a to myslím ako zapíšem perom na papier a inak zober si že to robíme obaja tak trošku (ty viac) ale až tak veľa ľudí to nerobí tak čo bude zo všetkým tým nezapísaným papierom ani si to nechcem predstaviť ĽUDIA nepíšte toľko iba na počítač lebo vaše myšlienky skončia na pobreží elektroniky v Ghane proste myšlienky sa píšu do krvy a červená krv sa následne vpije do modrého atramentu čo znamená že každá napísaná myšlienka musí byť aspoň raz prefiltrovaná nemôžete dávať čitateľovi čistý chaos vašich myšlienok úplne mu stačí ten jeho vlastný aj na ten sa snaží väčšinu dňa zabudnúť a chcete zas aby reflektoval na vlastnom chaose a nefunkčnosti cez Váš myšlienkový bordel no nemyslím si..to teraz ma napadá že vlastne každý z nás má niečo veľmi veľmi svoje ktoré je natoľko naše že nás to do istej miery charakterizuje u teba to bolo medzi inými vecami aj tvoj hlas a vieš keď má niekto taký veľmi charakteristický hlas ako ty už len jeden zvuk spustí automatickú asociáciu v mozgu s danou osobou čo v rôznych príkladoch môže vyvolať napríklad pocit bezpečia a nehy ak si tú osobu asociuješ s bezpečím a nehou a podobne aj tvoje vlasy vieš o tom že keď natiahneš kúsok vlasu ako strunu do gitary vie vydať tón (aspoň si to myslím ale neviem skade to mám) tak vieš koľko vlasov si mi vždy nechala po izbe bola by z toho aj celá kapela a to je ďalší príklad hlasu ktorý by som v tejto alternatívnej vlasokapelovej realite asocioval iba s tebou a toto mi pripomenulo moji gitaru v mojej izbe keď sa po dlhom čase vrátim domov tá izba má proste svoju vôňu podobne ako aj každá iná ale takú silnú asociáciu má každý len s tou svojou a podobne viem asociovať k tebe aj ja tvoju vôňu ale viac asi aj chuť zas to nechcem uhrať na supersentimentálneho ale chuť cigariet sa mi naozaj zapáčila iba z tvojich pier ale akože cigarety sú stále fajn len mi trochu chýbajú Dunhillky z Nemecka ale to už nejak poriešim ale zas ty si to tak fajn vedela zmixovať s mentolkami z Lidla ktoré by som si sám asi teda určite nikdy nekúpil ale od teba som sa nechal vždy ponúknuť a tak proste plynuly tie naše dni bola sranda dá sa každá časť dňa dosť pekne rozdeliť podľa chute tvojich bozkov vieš pery majú milióny nervových zakončení a preto sú aj plné krvy preto sú vlastne také červené sú to len krvavé vankúšiky ale druhá vec je že všetky tie nervové zakončenia slúžia iba na jeden zmysel ale je ich tak veľa akoby mi otvárali spomienky aj k tým ostatným medzi ktoré patrí napríklad aj zrak (ako si vyzerala v tme/vo svetle, ale tma je asi umeleckejšia lebo je tajomnejšia ale to je tiež už asi hrozne otrepané klišé a navyše, čím dlhšie si v tme, tým viac svetla vidíš - to je asi najhoršia vec na tme) čítam si z pier teda lebo opakovanie je matka múdrosti a vidím tie spomienky a vieš čo vidím veľa asociácií s krvou ale nie ako s naozajstnou ale skôr s takou symbolickou kde krv znamená utrpenie bolesť ale aj veľa života a nejaké to znovuzrodenie ale zas ani toto neznamená že tam neboli aj naozajstné rany lebo neviem či viete ale dosť často rana na duši otvorí jazvu na tele vtedy nezmôžeš nič len ju pohladiť alebo pobozkať (tú jazvu na tele, pohladiť dušu je často oveľa ťažšie) krv ale ako vravím znamená život naplnenie krvou je teplo naplnenie krvou to sú ľudia plný tepla a energie a vášne a vzájomnej výmeny energie a vypúšťania tepla a červená a červená koža a horúce sprchy a studené strany paplónu a horúcejšie strany pokožky ale priveľké trenie ktoré vytvára takéto teplo môže spôsobiť poškodenie až zničenie častíc preto je teda dobré a aj keď v našich očiach možno nie vždy dobré alebo nie vždy príjemné ale je potrebné tie častice od seba odlúčiť aby trenie nespôsobilo ďalšiu škodu v prípade keď to trenie spôsobilo dostatočnú škodu treba častice odlúčiť a treba zničiť aj každú jednu možnú trajektóriu ktorými by častice mohli prísť ku kontaktu jedna s druhou vieš ja nie som chemik ani fyzik možno píšem úplne sprostosti pre mňa vrcholom chémie je keď som raz dostal jednu slamku plnú fosforečnanu vápenatého ktorá svietila v tme podobné svetlo som videl akurát tak zo starkého garáže a to svietili oči mačiatok ale myslím si že spoza pohodlia paplónu aj nám tak často svietili oči a vieš písanie je niekedy podobné pohlavnému styku čím viac sa hráš s detailmi tým lepší je koniec bolo toho treba už veľa vypustiť a okrem spomienok svietiacich očí spoza paplónu, ktoré som si zašil za viečka, som už teda asi vypustil všetko ale vieš čo počkaj chýba ešte jeden detail #####statika##### verím že každý pocit je istým spôsobom jedinečný preto som tento jeden nazval po tebe a teším sa na tie nové

Kornel Krakovský

Kornel Krakovský

Bloger 
  • Počet článkov:  132
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Autor diel. XY to the front to the back to the front to the back to the front https://www.instagram.com/kornel_kyy/ Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu