Na začiatku bol tento článok v Plus7dní, vlastne nie .. ešte predtým bolo štrnganie. Nie, takto .. Na začiatku bolo svetlo. Svetlo v našej kuchyni, kde tatko Král po nociach rušil hlas ameriki a mňa vo vedľajšej komnate pri pokojnej nočnej práci. Keďže som v tom čase neskorého socializmu ešte iba objavoval jeho krásy a potešenia, bol som na to patrične nervózzný a a pridusené politické komentáre za dverami z umakartu ma zasahovali na tých najcitlivejších miestach. Veď som ho aj potom naveľa uargumentoval nech ich dá vytapacírovať. Ako dvere. Ale už bolo pozde. Písal sa roku 89 a moje mravné podvedomie odkojené na nezmysloch Karla Maya, Tarzana a Kráľa Tragáčikov .. a jednou nevinnou maloletou väzanskou skúsenosťou dostala ďaľšiu konskú dávku lásky, sľubov a viery v pevné morálne pletivo každého úspešného muža. Bluesnenie modrého bežca. „ Honoráre za tieto služby [v mimovládnych organizáciách] boli pomerne vysoké a spolu dosiahli niekoľko miliónov,“ hovorí podľa spomínaného článku Miro Beblavý , juniorský majster práce a iných sociálnych vecí a popritom sa snaží vysvetliť prefinancovanie svojho domu. A ja doteraz rozmýšľam aké služby mohol 26ročný chalanisko s MA zo St. Andrews zamestnaný v NGOčke poskytovať. Daroval niekomu svoje obličky? Modrý ako pomaranč. V jednom zo svojich budúcich glgov spomínam, že na Slovensku potrvá minimálne ešte jednu generáciu kým ľudia nebudú musieť byť svine len aby sa žilo. Let me take it back. Keď v roku dva vyhrala voľby modrá koálicia, podľa viacerých liečivých prameňov stúpla u slovenských politológov návštevnosť. We won’t get another chance. Ak sa ľudia, ktorí sa cez Vlada dostali do Vlády, Európskej Komisie, UNDP, Transparency International a ktovie kde ešte nespamatajú, čaká nás ešte pár dlhých čiernych kapitol. Teda mňa nie. Vás a vašich pozostalých.
A Nežná revolúcia nebola až taká nežná.
Odniesli si to hlavne naše viery a iné ilúzie.
A detskí hrdinovia samozrejme.
