A je v zásade jedno, či prehnane fandíme Mojsejovcom, SDKÚ prípadne Slovenskej hokejovej reprezentácii. V otroch prípadoch sa vzdávame SVOJICH bojov a SVOJEJ zodpovednosti za ich výsledok. - Synovia a dcéry Slovenska, som Jakub Kráľ a tu pred sebou vidím celú armádu svojich rodákov. Zhromaždili ste sa, aby ste bojovali za svoje šťastie ako slobodné deti tejto krajiny, a nimi aj stále ste. Budete teda bojovať? - Bojovať proti tomuto?!, - vystúpi z davu cucaracha2 so spevníkom cirkevnej polyfonickej poézie stredovekého Anglicka v ruke a otrčí ho v smere zapáleného televízora. - Nie, necháme ho horieť a budeme mať pokoj. - Bojujte a bude to bolieť. Nechajte horieť a budete mať pokoj. Aspoň na túto chvíľu. Ale raz, o mnoho rokov neskôr, umierajúc na svojom gauči v studenej žiari iných životov, budete chcieť vymeniť všetky svoje televízne a počítačové dni oddnes až dovtedy za jednu šancu, za jedinkú šancu vrátiť sa v čase sem, naspäť, a začať žiť ten svoj vlastný? Alba gu bra! Občania Slovenskí, rozíďte sa do ulíc, námestí, tovární, vodných diel a národných parkov. Pozerajte si do očí, prihovárajte sa navzájom, obcujte spolu! Nevzdávajte sa svojich životov a zodpovednosti za nich. Dotýkajte sa nimi aj keď to často bolí, pretože iba tam, v tej skutočnej bolesti, môže na vás občas žmurknúť kravské oko nekonečného šťastia. P.S.Guess what!… Vyhrali sme , 4:2. (Alebo 4:3)Zostava: Ja, Fernando a Rhui from Brasil, Tomoki a Brandon z Japonska, Míša z Filipín a Radžíš z Nepálu. Proti dvom Slovákom, 3 Kórejčanom a Amíkovi. Vyhrali sme dve hodiny života a pár zelených modrín.
All of us who showed up.
Slováci..get a life LOOSERS!
Netrvdm, že byť fanikom je zdraviu kodliv. K tomu dochdza, až keď ICH začneme brať prli vžne. Keď začneme žiť životmi inch.






