Alfonz Mucha sa narodil v roku 1860 v moravskom mestečku Ivančice, neďaleko Brna. Z rodnej Moravy sa cez Viedeň a Mníchov dostáva do Paríža, kde postupne študuje na dvoch umeleckých akadémiách. Prostriedky na živobytie získava zo štipendia od svojho mecenáša, grófa Khuen-Belassiho, pre ktorého predtým vytoril výzdobu zámku v moravských Hrušovanoch. Po náhlom ukončení štipendia zanecháva štúdium a živí sa prevažne ako ilustrátor. Nečakane sa dostáva k lukratívnej zákazke a svoju príležitosť ukázať, čo v ňom je, naplno využíva. Stáva sa známym a vyhľadávaným umelcom a nasledujúcich niekoľko rokov prežije na absolútnom výslní. Čosi ho však pudí preč a Paríž neskôr opúšťa. Cestuje do USA, kde je prijatý s veľkými ováciami ako najväčší dekoratívny umelec sveta. Jeho zámerom je získať prostriedky na realizáciu svojho sna – cyklu veľkoformátových obrazov zo života Slovanov. Po návrate z cesty prevažnú časť svojho života prežije v Čechách (na zámku Zbiroh a v Prahe). Zomiera v roku 1939 v Prahe. Pochovaný je na Slavíně Vyšehradského cintorína.
Umelcova osobnosť je v mysli väčšiny tých, ktorí o ňom niečo počuli, pevne spojená s jeho parížskym obdobím. Po zložitých začiatkoch a mnohých nezdaroch sa Mucha akoby zásahom osudu doslova cez noc stáva slávnym. Stane sa tak vďaka prevratnému návrhu plagátu ku hre Gismonda pre známu parížsku divadelnú herečku Sarah Bernhardt. Následne s ňou uzatvára viacročnú exkluzívnu zmluvu na návrh plagátov, kostýmov, šperkov, javiskových kulís a dekorácií. Pracovné ponuky sa hrnú jedna za druhou. Navrhuje plagáty, ilustrácie, dekoratívne panely, obálky kníh a časopisov. Jeho rukopis je charakteristický jemnými, galantnými, dušu hladiacimi krivkami a farbami. Tie vynikajú najmä na plagátoch a v sériách dekoratívnych panelov na témy Štyroch umení, Štyroch ročných období, Denných dôb, Hviezd, Kvetov, Drahých kameňov a mnohých iných. Krásne práce, ktoré v ľudskej duši prebúdzajú túžbu po niečom lepšom, známom, no dávno stratenom a zabudnutom. Diela trochu éterické, nadpozemské.
Je to ale všetko, čo Mucha svetu zanechal? Kto skutočne bol tento veľký plodný muž? Sú plagáty a dekoratívne panely tým, čo vystihuje celú šírku a hĺbku posolstva, ktoré chcel svojím dielom odovzdať?
Alfonz Mucha bol všestranným umelcom. Kreslil, maľoval, fotografoval, bol sochárom a architektom, navrhoval divadelné dekorácie aj úžitkové predmety. Výpočet jeho diel je nesmierne bohatý. V mnohých oblastiach umenia, ktorým sa venoval, bol priekopníkom. O štýle dekoratívneho umenia, ktorý inicioval a rozvinul, sa dokonca hovorí ako o Le Style Mucha. Pod jeho vplyvom a z jeho inšpirácie tvorilo mnoho iných umelcov.
Dekoratívne umenie, ktoré Mucha rozvíjal v prvej polovici života, počas parížskeho obdobia, sa stalo nástrojom pre diela neskoršie a závažnejšie. Štýl, ktorý priviedol k dokonalosti, sa neskôr obetuje myšlienke. „Otčenáš“ stojí presne na rozhraní dvoch období Muchovej tvorby. Dielo zrkadlí jej zlomové okamihy. Mucha v nich myšlienkovo aj umelecky dospieva k syntéze dekoratívneho umenia a figurálnej maľby, ktorej sa venoval v mladosti. V okamihoch práce na „Otčenáši“ sa okrem toho takmer s určitosťou formuje aj idea jeho životného diela „Slovanská epopej“ (súbor 20 monumentálnych plátien venovaných dejinám Slovanstva, ktorému autor zasvätil takmer 20 rokov svojho života).
Obsahovo je „Otčenáš“ jedným z Muchových najzávažnejších a najhlbších diel. Sám autor ho označuje spolu s „Blahoslavenstvami“ (súbor šiestich dojemných obrazov zo života Chodov na texty biblických „Blahoslavenstiev“) za najduchovnejšie. O jeho vzniku vlastnými slovami hovorí: „Viděl jsem svou cestu někde jinde, trochu výš. Přemýšlel jsem, kam by bylo možno obrátit světlo, aby zasáhlo i končiny ve stínu. Nemusel jsem hledat dlouho. Otče náš, napadlo mne. Proč nevyjádřit tato dvě slova obrazovým doprovodem“. Dielo nevyjadruje len subjektívny vzťah k obsahu modlitby. Je to nadosobný vhľad do osudov ľudstva na jeho ceste z temnoty ku svetlu. Je v ňom krásne vystihnutá situácia, v ktorej sa ľudské duše v súčasnosti nachádzajú. Plahočenie sa a živorenie s hlavou obrátenou k zemi. No aj zlomové chvíle ľudských životov, v ktorých začína svetlo prežarovať všetku hmlu a mračná. Nech sú akokoľvek husté. A tiež nebeské výšiny, ku ktorým môže každá ľudská duša už tu na Zemi vystúpiť. Pretože ak si raz ľudský duch uvedomí svoju silu a začne ju používať, žiadna temnota nemá šancu. Je odsúdená na zánik.
„Otčenáš“ tvorí 23 grafických listov (7 veršov modlitby, každému veršu sú venované 3 strany, ďalej titulná a záverečná strana). Mucha je autorom všetkých ilustrácií aj výkladového textu. Dielo vzniká v Paríži na prelome 19. a 20. storočia. Mucha ho vystavuje na svetovej výstave v roku 1900. Dielo je ocenené zlatou medailou. „Otčenáš“ vychádza v knižnej podobe v obmedzenom náklade vo francúzskom a neskôr aj v českom jazyku (spolu v náklade 510 ks). Mucha chcel, aby toto vydanie zostalo jediným (zjednodušené vydanie v Čechách však nasledovalo už o niekoľko rokov neskôr, podklady z neho sme čerpali aj pri príprave výstavy).
Poznamenajme ešte, že v období vzniku „Otčenáša“ mal jeho autor zhruba 33 rokov.
Okrem pozastavenia sa nad obsahom „Otčenáša“ chceme návštevníka výstavy inšpirovať k zhliadnutiu iných Muchových diel. Mnoho z nich je dnes roztrúsených v zbierkach po celom svete. Z veľkej časti súkromných. No skutočné klenoty možno nájsť vystavené verejne. Dokonca iba niekoľko hodín cesty od slovenských hraníc. „Slovanskú epopej“ v Moravskom Krumlově, neďaleko Brna. Muchovo múzeum, vitráž v Katedrále sv. Víta, či nádhernú výzdobu Primátorského sálu Obecného domu v Prahe. Všetky spomenuté miesta rozhodne stoja za návštevu. Možno na nich zažiť hĺbku génia svetového, dokonca nadčasového formátu. A génia moderného, ktorý má nám, Slovákom a Slovanom vôbec, čo povedať. Ak len budeme trpezlivo načúvať, môžeme cez jeho dielo začuť posolstvo vlastnej budúcnosti.
