V piatok 28.9.2007 som mal možnosť zúčastniť sa slávnostnej akadémie,ktorá sa konala v MsKS v Bánovciach nad Bebravou pri príležitosti 775.výročia prvej písomnej zmienky o meste.
So zúčastnenými aj nezúčastnenými sa chcem podeliť o dojmy, ktoré vomne táto udalosť zanechala. Chcem zhodnotiť najmä kultúrnu a morálnuúroveň podujatia.
Dojmy z kultúrnej úrovne akadémie sú veľmirozpačité. Bola naplnená vystúpeniami vysokej kvality, avšak rovnakotak vystúpeniami podpriemernými, priam nedôstojnými. Jej skladba bolaveľmi nevyvážená. Veľmi dobrý dojem zanechal spevácky zbor ZUŠ DezideraKardoša. Obe jeho vystúpenia navodili slávnostnú atmosféru. Rovnako takrecitačné čísla pána Juraja Sarvaša. Výnimočnosť chvíle však bolaokamžite zrazená v prach tým, čo nasledovalo. Najskôr príhovory plnéprázdnych fráz a ceremoniál oceňovania osôb, ktoré pre mesto niečovykonali, v druhom prípade záverečné spevácke vystúpenie p. Grmana vsprievode kláves. Oceňovaniu osôb sa chcem venovať pri hodnotenímorálnej úrovne podujatia. V prípade záverečného vystúpenia nechcemhodnotiť kvalitu umelca a vystúpenia ako takú, pretože na inom fóre byto vyznelo inak. V kontexte celého podujatia a ostatných čísel bol všakvýsledok strašný.
Udalosť o ktorej je reč vyžaduje, aby jejorganizáciu prevzal človek s rozvinutým umeleckým cítením, ktorý dokážešetrne zladiť zloženie a poradie jednotlivých „oficiálnych“ častí,doplniť ich umeleckými číslami a tiež vygradovať podujatie tak, abydivák odchádzal morálne posilnený a hrdý na to, že mohol byť svedkomvýnimočnej chvíle. Neviem, kto sa podieľal na scenári, dramaturgii aréžii podujatia. Myslím však, že v budúcnosti by vedenie mesta malopodobné podujatia zveriť do rúk povolanejších. Vzhľadom k úrovnispeváckeho zboru možno očakávať, že by vhodná osoba alebo rovno tímľudí mohol vzísť napríklad z radov učiteľov alebo študentov ZUŠDezidera Kardoša. Takejto výzvy by sa určite nezľakli a výsledok by bolurčite lepší.
A teraz k morálnej úrovni podujatia. V rámciprogramu bolo ocenených niekoľko desiatok osôb zlatým odznakom sostaronovým erbom mesta a ďakovným listom primátora. Počet a skladbalaureátov morálnu váhu ocenenia okamžite spochybnila. Oceniť bolo trebaindividuality, no vo viacerých prípadoch boli ocenené posty (funkcie).Čo výnimočné nad rámec svojho postavenia a kompetencií vykonali napr.predstavitelia cirkevného života v meste? A čo poslanci z rôznychparlamentov? Príkladov by sa iste našlo viac. Vyznelo to tak, žeocenenie je protihodnotou za nejakú službu, ktorú pre mesto vykonalialebo v budúcnosti vykonajú. Ak má mať ocenenie nejaký kredit a ľudiasi ho majú vážiť, musí byť udeľované za činy s morálnym posolstvom nadrámec štandardu. Za činy, pred ktorými sa človek s úctou skloní,pretože boli vykonané nezištne. Pokiaľ medzi ocenenými boli takí, čo siocenenie naozaj zaslúžili, museli sa na pódiu cítiť oklamaní.
Knedôstojnému priebehu ceremoniálu oceňovania prispel aj primátor mesta.Človek v tak významnom postavení by mal zapracovať na svojom ústnomprejave aspoň do tej miery, aby v komunikácii používal istý štandard voslovovaní. Je verejným činiteľom a tak by mal pred ľuďmi ajvystupovať. Oslovovať jedného priezviskom, druhého celým menom, jednémutykať, druhému vykať – pôsobilo to veľmi rozpačito až komicky. Nikohozo zúčastnených (najmä nie pozvaných hostí) osobné vzťahy pánaprimátora nezaujímajú.
A čo na záver? Buďme radi, že prezident SR Ivan Gašparovič bol na pracovnej ceste v USA.
