Vážený pán prednosta,
ďakujem za reakciu na môj článok. Pomohla mi ujasniť si niektoréjednostrannosti a zbytočnosti, ktoré som v ňom uviedol a prehĺbiť jehokľúčové myšlienky. V záujme očistenia svojej osoby, ale hlavne zámeru,pre ktorý bol článok napísaný, chcem tiež reagovať na Váš príspevok.Pôvodný článok sám osebe je obsahovo uzavretý. Túto moju reakciu jepreto treba z väčšej časti chápať len ako akési poznámky pod čiarou kprvotnému textu.
Na úvod chcem poukázať na problém písomnejkomunikácie. V písomnom prejave človek zhmotňuje vlastné myšlienky. Onsám pre seba v nich má jasno. Slová sú však len akousi projekcioumyšlienok, nie sú to myšlienky samé. S napísanými slovami si autorspája celkom konkrétnu skutočnosť. Keď však príjemca číta text napísanýniekým iným, tvorí si k nemu vlastný myšlienkový obraz. Rekonštruujeobsah textu, avšak na základe obsahu vlastného vedomia a podvedomia.Zrekonštruovaná „bytosť“ článku je iná, než akú do neho autor vložil.Tak sa rodí nedorozumenie. Jedna cesta, ako nedorozumeniu zabrániť, jevšetky kľúčové pojmy presne definovať. Autor populárneho článku všaknemá priestor, aby to urobil. Navyše výber kľúčových pojmov vpopulárnom článku môže byť problematický. V neposlednom rade článokplný definícii stráca potrebnú dynamiku. Problém sa čiastočne riešidiskusiou, keď sa sporné miesta dodatočne vyjasňujú. Diskusia však musíbyť vecná, bez emócií, inak nikam nevedie.
Z dôvodu, že si dvajaľudia, ktorí sa nepoznajú osobne, len ťažko na „prvé prečítanie“písomne porozumejú, chcem dodatočne objasniť niektoré moje pôvodnéformulácie. Keď som hovoril o „prázdnych frázach“ v príhovoroch, malsom na mysli toto: to, ako text na človeka pôsobí, závisí nielen odslov, z ktorých sa skladá, ale aj od toho, ako sa prednesie. Prednes jedokonca dôležitejší ako slová samotné. Dojem si poslucháč tvorí z toho,akú má rečník na texte účasť: či mu rozumie a či ho aj citovo uchopí. Av neposlednom rade aj z toho, či rečník myslí svoje slová úprimne.Rečníkom na akadémii som z väčšej časti slová v príhovoroch neveril.Chýbal tam niektorý z popísaných atribútov alebo ich kombinácia. Pretosom príhovory označil ako „plné prázdnych fráz“. Na druhej stranenepochybujem, že v sále boli takí, ktorí text vnímali inak. Museli všakmať k popisovaným udalostiam citový vzťah. Potom mohli čerpať obsahtextu z vlastného vnútra a nie z rečníckej interpretácie. Ďalšia mnoupoužitá formulácia, ktorá je nejasná a mohla pobúriť, sa nachádza vnadpise druhej časti článku: „Žonglovanie s hodnotami“. Tento textpresne vystihuje situáciu pri zmene symboliky (prvý aj druhý krát).Symbol – reprezentujúci hodnoty – sa posudzuje z historického hľadiska,prípadne hľadiska nejasného citového vzťahu občanov k nemu. Teda lenakosi vonkajškovo. Významové hľadisko sa však v kritériách posudzovanianenachádza. Vymieňame jeden symbol za druhý bez toho, aby sme poznaliich vnútornú podstatu.
Musím konštatovať, že väčšina pripomienoka obvinení vznikla z nepochopenia (krivého pochopenia), za ktoré jezodpovedný samotný čitateľ. Dôvodom nepochopenia mohol byť napr. hnev,ktorý sa pri čítaní článku zrodil a kalil zrak pre objektívne vnímanietextu. Hneď v úvode článku píšem, že „...sa chcem podeliť o dojmy,ktoré vo mne táto udalosť zanechala. Chcem zhodnotiť najmä kultúrnu amorálnu úroveň podujatia“. Je teda jasné, že v článku nepôjde len odojmy, ale aj o súdy. Tam, kde sa jedná o dojmy, je to výslovnenapísané, inak sú to závery. Preto je obvinenie zo zavádzania čitateľaneoprávnené. Pri hodnotení akadémie som sa zameral na jej priebeh, tj.výsledok práce ľudí, ktorí na nej vystúpili. Okrem toho som hodnotilprípravy podujatia týkajúce sa výhradne scenára, dramaturgie a réžie. Kničomu inému som sa nevyjadroval. Pri príprave mohol byť odovzdaný kuspoctivej práce. Dokonca aj autor scenára, dramaturgie a réžie moholodviesť prácu s nadšením a zápalom. To, čo v danej chvíli chýbalo, bolischopnosti. Vaše obvinenia, že znevažujem ľudskú prácu, súneopodstatnené a voči mne neférové. Okrem toho som sa vyjadril kjedinému podujatiu, o kultúrnom lete v článku nepadlo ani slovo.Akadémia mohla byť jeho vyvrcholením a mohli ju organizovať rovnakíľudia. To však neznamená, že hodnotím cyklus podujatí ako celok. Navyšepo zhodnotení akadémie som dal konkrétny návrh, ako mohli byťkritizované práce zabezpečené inak. Kritika teda nebola samoúčelná, alepoukazovala na možné kroky do budúcnosti. Verím, že pozícia mesta nieje jednoduchá. Keď sa ale jedná o také významné podujatie, na ktoré súpozvaní hostia zo štátnej správy a samosprávy na republikovej úrovni,mal by ho v rukách pevne držať profesionál. Ale profesionálom je vtomto prípade človek s umeleckým cítením. Nemusí byť hneď z národnéhodivadla. Adept zo ZUŠ (nemám na mysli hocikoho odtiaľ; keby som aleniekoho takého potreboval, hľadám práve tu) bol len príkladom. Iste Vásnapadnú aj iné miesta, kde takého človeka nájsť. Náklady na organizáciuby sa pri jeho angažovaní nezvýšili. Ďalej ma obviňujete zdehonestovania duchovného života. Prečo? V článku som sa duchovnéhoživota v meste dotkol na dvoch miestach. Najskôr v časti venovanejoceneniam. Predmetom kritiky však bola skutočnosť, že šlo skôr oocenenie funkcií, ako individualít. Mal som na mysli fakt, že keby šloo úplne iných ľudí na tých istých postoch, boli by pravdepodobneocenení rovnako. To nie je hodnotenie duchovného života, ale hodnoteniekritérií pre výber ocenených. V druhom prípade som sa náboženskéhoživota jemne dotkol pri popise vysviacky symbolov mesta. Aj na tomtomieste to však bola narážka zameraná na účelnosť tohoto aktu a bolasmerovaná predstaviteľom mesta, nie veriacim. V závere článkujednoznačne obhajujem kresťanský symbol a kresťanské cnosti. Z čohoteda súdite, že duchovný život dehonestujem? Týmito argumentmi tedavyvraciam ďalšie nepravdivé obvinenie. Prečo ma ďalej viníte z toho, žev rade ocenených prehliadam holokaust, utrpenie vo vojne a ostatnéveci, ktoré menujete? Vy sám ma staviate do pozície, ktorá sa Vám hodía tú potom odsudzujete. A nielen na tomto mieste. Ešte raz zdôrazňujem,že to, čo som kritizoval, bolo oceňovanie postov pred oceňovanímindividualít – nič viac a nič menej. Dodatočne si uvedomujem, že zmojej strany sa jedná viac o domnienky, ako o overené fakty. Preto sateraz tejto kritiky vzdávam a priznávam, že je sporná.
Nakoniecešte pár slov k obvineniu, ktorému nerozumiem a neviem ho teda aniprijať, ani vyvrátiť. Akým spôsobom som znevážil históriu a hodnotyminulosti? Nie som si vedomý, že by som to niekde urobil.
Samostatnou kapitolou je môj postoj k symbolom mesta a Vaša reakcianaň. Objasnenie týchto vecí mi leží zvlášť na srdci, pretože tonajdôležitejšie zostalo nepochopené. Jedná sa o nadosobné posolstvo kotázke hodnôt, ktoré má mesto ctiť a symbol, ktorým majú byť tietohodnoty vyjadrené. Toto posolstvo bolo v článku úplne prehliadnuté.Celý text bol stiahnutý do roviny osobného názoru, ktorý je navyševzhľadom k tvrdeniam odborníkov len okrajový. Vec teda uvediem na pravúmieru. Najskôr k jednostrannostiam, ktorých som sa v článku dopustil.Pri obhajobe katarínskej symboliky som vychádzal len z niekoľkýchprameňov. Vôbec ma nenapadlo, že niekto z predstaviteľov mestaspochybní, že erb používaný v posledných 10 rokoch niesol iné, nežpráve katarínske koleso. Bol to totiž paradoxne práve Váš článok zo dňa20.4.2007, uverejnený v Bánovských novinách, ktorý podoprel mojepresvedčenie, že mesto sa s touto interpretáciou symbolu stotožňuje.Citujem: „...po necelých troch rokoch prijali poslanci MsZ zmenyŠtatútu mesta o symboloch mesta tak, ako sú používané v dnešnej podobe,teda ranogotický štít so štvorspicovým kolesom sv. Kataríny“. Preto maVaša výčitka prekvapuje. Ako to teda bolo? Aká formulácia bola zahrnutádo štatútu mesta a ako bola symbolika prezentovaná pred občanmi? Podakým symbolom sme žili predchádzajúcich 10 rokov? A aký symbol je„zvečnený“ v kamennej fontáne na námestí Ľudovíta Štúra? Je tam okremruže len obyčajné mlynské koleso, ozubené koleso, alebo koleso sv.Kataríny? Má fontána vzťah k mestskej symbolike? Čo si o tom myslíautor tohoto diela? Prosím o vysvetlenie. Neodvolávajte sa, prosím, navyjadrenia historikov, v tomto prípade sú irelevantné. Dôležité je lento, za čo bol symbol považovaný posledných 10 rokov a čo sa zhmotnilona námestí. Táto problematika ma už zaujíma natoľko, že som ochotnývenovať svoj voľný čas štúdiu vývoja zmien symboliky v meste, z rokov1995-1997 aj z roku 2007. Rovnako sa chcem oboznámiť s výsledkami práceoboch heraldikov a ak to bude možné, vec s nimi osobne konzultovať.Svoje budú mať k tomu čo povedať určite aj primárne historické pramene.Môj ďalší článok teda príde vtedy, keď budem vedieť podať objektívnuinformáciu. Zo strany predstaviteľov mesta by som ocenil vysvetleniestaronovej symboliky s troma ružami. Aké hodnoty tento symbolreprezentuje? Sám som sa toho zatiaľ nedopátral, ale budem hľadaťďalej. A teraz už poďme k podstate toho, čo bolo v článku napísané. To,že som uviedol význam katarínskej symboliky a hodnoty, ktoréreprezentuje, je druhoradé. Všetko bolo jasne formulované ako príkladosvetlenia zmyslu symbolu, ktorý chceme používať. Citujem text, ktorý včlánku uvádzam: „Vôbec totiž nejde o to, či ruže alebo koleso. Trebasymbol, ktorému budú ľudia rozumieť“. Táto myšlienka tvorí základnýnerv textu, ktorý som mestskej symbolike venoval. K žiadnej z Vašichpripomienok nepovažujem za potrebné vyjadrovať sa. Všetky totižodpadajú ako neopodstatnené, keď si význam týchto mojich viet (jasný zčlánku samotného) uvedomíme.
Na záver chcem ešte raz zopakovaťhlavnú myšlienku, ktorá bola náplňou pôvodného článku. Tento krát v jejrýdzej podobe, očistenej od nánosov emócií. O nej by som chcel medziobčanmi aj ich zástupcami rozprúdiť živú diskusiu, pretože ona jedinámôže byť impulzom pre skutočný rozvoj mesta v budúcnosti. Mojeposolstvo znie: Priatelia, spoluobčania, nájdime spoločne odpoveď naotázky: „Aké hodnoty si v meste ctiť? A ako ich uvádzať do života?“Jedná sa o otázky, ktoré treba zodpovedať úplne nezávisle na politickejsituácii. Ide totiž o otázky života duchovného, nie politického.Odpovede musia byť také jednoznačné a pevné, aby pretrvali generácie,nielen niekoľko volebných období. A mali by ich poznať všetci občania.
K uvedeným otázkam navrhujem verejnú diskusiu. Navrhujem tiežzorganizovať sériu stretnutí (besied, diskusií) s osobnosťamikultúrneho, spoločenského a duchovného života nielen z mesta a okolia,ale celej SR a otázku hodnôt otvoriť a riešiť v spolupráci s nimi.Pokiaľ o to bude záujem, som ochotný sa na organizácií stretnutí osobnepodieľať.
Pokiaľ k tomu bude vôľa, výsledkom by mal byť okreminého materiál, ktorý umožní kompetentne vytvoriť symboly mesta satribútmi, o ktorých som písal v pôvodnom článku. Teda nie symboly zminulosti, ktorých význam je pre nás teraz zakliaty, ale symboly prebudúcnosť. Kľudne môže ísť o tie súčasné alebo minulé. Je všakpotrebné, aby sme ich prenikli jasným pochopením. Nielen pocitom, že sanám páčia z tých alebo oných nejasných dôvodov. Inak nebudú symbolyslúžiť ľuďom, ale ľudia im.
Mgr.Martin Králik
V Prahe, 8.10.2007
