Vidím to, ako namaľované: feministka = Xena, nazúrená, s rukami vbok a pripravená kedykoľvek skoliť úhlavného nepriateľa – chlapa.
Pozrime sa, čo hovorí slovník cudzích slov. FEMINIZNUS – hnutie za zrovnoprávnenie žien s mužmi. Feministka teda nie je nepriateľka chlapov, ale chlapskej nadradenosti. Jasné, že žena nikdy nebude mať takú fyzickú silu ako muž, ani že ženy húfne netúžia stať sa wrestlerkami, ani automechaničkami a podobne, ale keď sa nejaká žena rozhodne ňou stať, tak nech sa páči. Feministky neupierajú mužom právo na ich vlastný názor, ani na plnenie ich cleľov a plánov, dokonca ani na výchovu detí a podobne. Chcú však také isté práva, možnosti a šance, ako majú muži. V 21. storočí stále existujú krajiny, kde ženy nemôžu voliť, slobodne sa rozhodovať o svojom živote, o živote svojich detí, sú majetkom muža, podriadené, vynútene poslušné, s egom podupaným ich vlastnou kultúrou. Feminizmus hovorí, že to nie je správne a snaží sa to znemiť. Áno, sú to extrémne príklady, ale aj u nás stále prežíva istá forma podriadenosti žien a nadradenosti mužov. Moja matka nie je a nebola feministka, no predsa sa mi dostalo rovnocennej (feministickej) :o) výchovy, takej istej, ako mojim bratom. Ako malá som hrávala futbal, zapájala som sa do detských sídliskových bitiek a ešte ako 14-ročná som hrávala s chalanmi rugby. Hoci som bola celá dotlčená, bola to úžasná psina a užila som si to.
Feministka nebojuje proti mužom. Ona iba nechce zostať trčať na rovnakej pracovnej pozícii a nepostúpiť iba preto, že je žena. Nechce zarábať menej len preto, že je žena. Odmieta byť "LEN" žena. Stáva sa pokojne slobodnou matkou, má vlastné názory a kľudne ich vyjadrí. Mám priateľku, ktorá tvrdí, že neznáša feministky, ale správa sa ukážkovo feministicky. Odmietla manželovi porodiť tretie dieťa, vrátila sa proti jeho vôli do práce a prepracovala sa na skvelú pozíciu. Je vynikajúcou manažérkou a o domácnosť sa starajú spoločnými silami, hoci jemu sa to nepáči a rád by z nej mal "žienku domácu".
Feminizmus nie je nič nenormálne a netreba sa ho báť. Ani môj muž sa ma nebojí, hoci nie som si istá, či si on sám pred sebou pripustil, že si vzal feministku. :o) Máme feministický, čiže rovnocenný vzťah. Každý z nás má okrem spoločných aj svoje vlastné záujmy, využívame okrem spoločného aj svoj vlastný priestor a neuberáme ho tomu druhému. Myslím, že tak by to malo byť. Vydala som sa až ako 35-ročná, nebolo kam sa ponáhľať. A byť vydatá len preto aby som mala chlapa nemá logiku.
Johana Ovšena vo filme Pásla kone na betóne vraví: "Nemáš chlopa, nemáš pravdy". Je to tak?
