Odkedy nám prznia televízne obrazovky reality show, s manželom a synom sme prečítali toľko kníh, rozlúštili toľko krížoviek a videli toľko zaujímavých dokumentov, že musím uznať, že Markíza, JOJ a Prima naozaj priniesli kultúru do nášho domova. Týmto im za všetko ďakujeme a malý Maťko všetkým posiela veľkú pusu…
No obmedzenia (alebo obmedzenosti) z televíznych obrazoviek sa paralelne objavujú aj v novinách a časopisoch. Nový čas ma prestal zaujímať už pred rokmi (v demokracii však treba akceptovať aj nejaký ten bulvár), ale v čom nevidím žiadne pozitívum je vulgarizácia a prznenie všeobecne obľúbených časopisov ako Plus 7 dní, Slovenka, Život, Eurotelevízia... Nielenže stránky zapratávajú články a obrázky o pseudocelebritách a hviezdach formátu zápalkovej škatuľky, o osobách slávnych vďaka svojej nechutnosti, trúfalosti, klamstvám, primitívnosti atď. O ich žabo-myších vojnách. Voľné miesta v časopisoch sú rezervované pre obrázky vhodné akurát tak do časopisov s erotickou, alebo až pornografickou tematikou. A to prosím v časopisoch, ktoré sú určené širokým masám – od babičiek až po deti. Podľa môjho názoru predsa nie je normálne, aby si dieťa vyberalo z televízneho programu rozprávku a pod rúčkami sa mu ukazuje nejaká ... (hravá mačička) ukazujúca mu nahé prsia, rozťahuje nohy, vytŕča zadok, núka sa mu a vyzýva ho, aby s ňou vyskúšalo dobrý sex, aby ju rozpálilo atď. Nejde však len o deti. Prečo by mala tieto výzvy adresovať mne? Alebo môjmu mužovi? Mojim rodičom? Mojej 85 ročnej babke? Alebo Vám? Prečo takéto fotky a výzvy nie sú v časopisoch na to určených? Alebo sú šéfredaktori pre peniaze schopní ponúknuť čokoľvek? V televízii sa používajú piktogramy. Nemali by sa zaviesť piktogramy aj pre časopisy? Nezostáva nám asi nič iné, len „prehltnúť“ všetky tie hravé mačičky, všetkých Desperádov a podobné „prípady“ a čítať len to, čo má nejakú hodnotu. Ja osobne však už kašlem na všetky Eurotelevízie, Životy, Slovenky, Nové časy... Tých pár dobrých článkov oželiem. Našťastie je stále z čoho vyberať. Zatiaľ...