Sadol som na čerstvo pokosené pole a opral sa o stočený stoh slamy. Slnko svietilo od chrbta a slabý vánok akoby so sebou odnášal aj všetok ten zmätok a nepokoj.
Čím dlhšie som tam sedel a snažil sa všetko hodiť za hlavu, tým väčšie bolo nutkanie odniesť si so sebou aspoň trošku toho pokoja a tak...










