V knihe sa s prezývkou Tragáčik ešte nestretneme. V trojizbovom byte, v prenajatej izbe nájdeme pána Tomasza – študenta dejín umenia, ktorý popri štúdiu pracuje na polovičný úväzok ako redaktor v časopise. Jedného dňa, medzi papiermi zo zberu, ktoré si porozkladal po čerstvo vyleštenej podlahe, objaví stránku vytrhnutú z ruskej knihy. Text hovorí o mieste zvanom Albazin, ktoré je v roku 1684 obliehané čínskymi vojakmi. Pred útokom dostanú obyvatelia Albazinu list od čínskeho cisára s výzvou, aby sa vzdali. List je napísaný po mandžusky, mongolsky a ... poľsky. Kde sa nachádzalo miesto s názvom Albazin? Prečo oslovili Číňania jeho obyvateľov listom v poľštine? A ako vlastne dopadol útok na Albazin? Tieto otázky vŕtajú mladému Tomaszovi v hlave. Rozhodne sa, že na ne nájde odpovede.Tomasz zistí, že pevnosť Albazin sa nachádzala na Sibíri a vyberie sa tam. Vypátra, prečo sa v liste objavil poľský text. A aby výprava získala aj nejaký hmotný cieľ, objaví sa v knihe človek, ktorý tvrdí, že v pevnosti je skryté zlato a má mapy úkrytu.
Autor vykresľuje Tomasza ako hĺbavého, inteligentného človeka, ktorý ide za svojím cieľom. Dokáže pracovať s informáciami, nachádza súvislosti aj tam, kde ich iní nevidia a má slabosť pre pekné a zaujímavé dievčatá. Rovnakého pána Tomasza nájdeme aj v ďalších dieloch. Už v tomto prvom príbehu autor priblíži charakter hlavnej postavy a tomuto obrazu ostáva verný aj v ďalších pokračovaniach, ktoré zatiaľ vyšli v slovenskom preklade.
V porovnaní s knihami o pánovi Tragáčikovi, ktoré už poznáme z minulosti, je tento diel písaný menej pútavo. V knihe akoby autor ešte len hľadal ten správny pomer medzi faktografickými a príbehovými časťami. Snažil sa poskytnúť čitateľovi všetky fakty, opisy a informácie z histórie a zemepisu a už neostalo miesto na rozohranie dobrodružných situácií a vtipných dialógov, ktoré poznáme z ďalších príbehov. Kniha sa preto nečíta veľmi ľahko a ja som mala tendenciu niektoré dlhé, dejovo chudobné pasáže pri prvom čítaní preskakovať. Pri tom druhom som si ich už nenechala ujsť a dozvedela som sa veľa zaujímavostí. Potom som sa trošku potúlala po internete a zistila som, že Albazin naozaj existoval a aj niektoré ďalšie informácie v knihe sa týkajú skutočných udalostí.
V knihe chýba prekvapujúce rozuzlenie. Skúsenejší čitatelia kníh podobného typu môžu už v jednej z prvých kapitol zistiť, kde sa nachádza poklad, ako sa to stalo aj mne :-). V knihe mi chýbajú aj nápadité a vtipné ilustrácie Petra Kľúčika, bez ktorých si už neviem staré knihy z edície Stopy ani predstaviť.
A čo na záver? Toho, kto knihy o pánovi Tragáčikovi doteraz nepoznal, asi kniha veľmi neosloví. Pre nás ostatných je však dôležitou časťou zbierky a malým pripomenutím viac alebo menej dávneho detstva.
PS: A dozviete sa, či sa Tomaszovi podarilo priniesť domov živého leva :-)
