Ja som ho „žrala“. Prečítala som všetky knihy o pánovi Tragáčikovi, ktoré na Slovensku vyšli. A nie raz. Mám ich prelúskané tak dokonale, že keď si niektorú z nich otvorím na hocijakom mieste, som hneď v deji a čítam. Aj keď knihy už poznám skoro naspamäť, stále sa smejem na rovnakých miestach a stále mi naskočí husia koža v napínavých častiach, aj keď veľmi dobre viem, ako to dopadne.
Prvú knihu o Tragáčikovi som dostala od môjho staršieho bratranca, ktorý ma pravidelne zásoboval knihami, ktoré čítal on, takže som vyrástla na Troch pátračoch, Winnetouovi, verneovkách, Sherlockovi Holmesovi a Tragáčikovi.
No a kto je to vlastne ten pán Tragáčik? Je to populárna literárna postava poľského spisovateľa Zbigniewa Nienackého (1929). Pán Tragáčik sa vlastne volá pán Tomasz. Je to veľmi inteligentný starý mládenec, historik umenia, ktorý pracuje na Ministerstve kultúry Poľska ako referent. Nie je to ale taký obyčajný úradníček. Tajný účel jeho zamestnania je pátranie po ukradnutých umeleckých dielach, hľadanie pokladov a odhaľovanie pašerákov umeleckých diel. Keďže pán Tomasz má okrem znalostí dejín umenia aj detektívny talent a zmysel pre dobrodružstvo, pri svojej práci zažije veľa zaujímavých a napínavých príhod. Svoju prezývku dostal podľa svojho čudesného auta, ktoré vyzerá, akoby ho práve vyhrabal z vrakoviska, je to ale finta na nepriateľov. Pod škaredou karosériou sa skrýva silný (na tie časy) motor z Ferrari, ktorý z havarovaného auta vybral Tragáčikov strýko - vynálezca a vyrobil čudo, ktoré síce smiešne vyzerá, ale rýchlo jazdí a dokonca aj pláva po vode.
Knihy sú napísané štýlom, z ktorého „trčí“ socializmus – decká sú harceri (ako naši pionieri), na všetko si musí pán Tomasz vybavovať kopec formalít, zdôrazňuje sa materialistický názor na svet. Na druhej strane tam badať aj na tie časy odvážne pasáže s náboženskou tematikou, kritiku byrokracie a narážky na to, aké komplikované je vycestovať z Poľska do zahraničia. Autor sa vlastným menom volal Zbigniew Tomasz Nowicki, pseudonym začal používať po tom, ako mu v päťdesiatych rokoch zakázali publikovať kvôli jeho „nekomunistickým“ názorom. Jeho pán Tragáčik nás zavedie do sveta umenia, umeleckých diel a rôznych historických záhad. Dej knihy je popretkávaný „teoretickými“ pasážami, z ktorých sa čitateľ dozvie veľa zaujímavých informácií, napríklad o templároch a ich tajných symboloch, o kameni mudrcov, o slobodomurároch, zistíme, ako vyzerala Praha za čias Rudolfa II., ktorý mal záľubu v alchýmii, pozrieme sa do zámkov na Loire alebo do tajomnej pevnosti Albazin na Sibíri.
Knihy o pánovi Tragáčikovi s fantastickými ilustráciami Petra Kľúčika vychádzali v edícii Stopy. Na zadnej strane kníh bolo zopár informácií o autorovi aj o ďalších knihách. Dozvedela som sa napríklad, že v poľštine to bol „pan Samochodzik“ a v češtine „pan Auťák“. V slovenčine ale nevyšli všetky knihy, ktoré boli o Tragáčikovi napísané. Vždy mi bolo ľúto, že som si tie ostatné neprečítala, chcela som ich mať všetky.
Až teraz... Nedávno som si z poštovej schránky vytiahla ďalšie číslo knižného katalógu a tam, medzi knihami pre mládež, som ju objavila – kniha o Tragáčikovi - taká, ktorá na Slovensku ešte nevyšla. Dokonca je to prvá z kníh o pánovi Tomaszovi, v tejto knihe ešte hlavná postava nepracuje na ministerstve a nemá ešte ani svoje slávne auto, a teda ani prezývku Tragáčik. Hneď som si ju kúpila, prečítala a už sa teším na ďalšiu. Nakoniec ich predsa len budem mať všetky. Asi začnem veriť, že sny sa plnia :-)
