Na stránke obce Čechy (obec je známa lyžiarskym svahom najjužnejším na Slovensku) je uvedené, že prvá písomná zmienka o obci je z roku 1419. Aj v publikácii Čechy 1419-2009 od Alexandra Reška sa píše, že obec Čechy sa prvýkrát spomína v roku 1419 ako posessio Felsewchey (Horné Čechy).
Už dlho som mal pocit, že Čaha je staršia aj o niekoľko desiatok rokov a tak som pár dní po večeroch “brázdil” internet a hľadal som staršie zmienky o obci Čechy. Našiel som dva zdroje vďaka regestom.
Čo je regest? Regest je stručný výťah/výcuc z listín. Regesty sa začali vo väčšom rozsahu v Uhorsku robiť od 13. storočia.
Prvý regest, na ktorý som narazil, je z 24. augusta 1415 a opisuje v maďarčine, čo vydal konvent v Hronskom Beňadiku. Konventy fungovali ako notárske kancelárie, ktoré robili zápisy právnych úkonov. Obsahom dokumentu boli zásahy do hraníc pozemkov a užívanie pozemkov.
Spomínaný regest je konventnou prohibíciou, t. j. právnym aktom, ktorým konvent na žiadosť šľachticov vydáva zákaz (interdictio) určitej skupine osôb, aby nevykonávali: vyznačovanie hraníc cudzieho majetku, zabratie hraníc, užívanie majetku a prikazuje ďalšej osobe, aby neudeľovala súhlas s takýmto konaním.
Konvent v Hronskom Beňadiku pôsobil ako autentická právna autorita – jeho záznamy mali právnu váhu ako keby išlo o súd.
Preklad:
24. August 1415 (na sviatok sv. Bartolomeja). Pred konventom v Hronskom Beňadiku Andrej zvaný Gyepes z Kysheresthen vyhlasuje v mene svojom, svojho pokrvného brata Ladislava, ako aj v mene ďalších pokrvných bratov Mikuláša a Lukáša, a tiež v mene Mikuláša, syna Michala z Čiech (Chey), že zakazuje Petrovi a Štefanovi z Lótu, dnes Veľké Lovce (Lothi), aby:
– vytýčili hranice majetku Čechy (Chei) v Komárňanskej župe na severnej strane,
– tieto hranice zaujali alebo používali,a zároveň zakazuje menovanému Michalovi, aby s týmto konaním súhlasil.
Druhý regest je v latinčine z roku 1414 popisuje ten istý majetkový spor týkajúci sa obce Chehi (Čechy). Ladislav Gyepes zabránil Petrovi a Štefanovi z Littas, aby vyznačovali hranice pozemkov v obci Čechy. Je to v podstate stručnejší popis sporu popísaného v prvom regeste. Akurát došlo k chybe pre prepise – je tam Littas namiesto Lóthi. Hlavné stránky sporu sú totožné.
Preklad:
Ten istý konvent svedčí, že Ladislav, syn Andreja, nazývaného Gyepes, zakázal Petrovi a Štefanovi de Littas vyznačovanie hraníc vlastníctva Chehi. Roku 1414.Latinský regest uvádza rok 1414, teda rok, kedy sa spor a zásah proti vymeraniu hraníc possessio Chehi reálne odohral. Maďarský text ho však zaraďuje pod hlavičkou1415 august 24 – august 29, čo je časový úsek, kedy editor zapísal listinu do konventnej knihy.
„Possessio“ sa v stredovekej latinčine môže preložiť viacerými spôsobmi, podľa kontextu: vlastníctvo, majetok – vo význame nehnuteľného majetku, pozemkové vlastníctvo, držba – faktické držanie majetku, panstvo – väčší majetkový celok, statok – súbor pozemkov a budov, usadlosť – menší majetok s obydlím, dedina/osada.
V uhorských listinách je k fráze possessio Chehi najbližšie význam „majetková usadlosť / sídlo Chehi“ – teda konkrétny pozemkový majetok s osídlením, ktorý niekto drží a užíva.
Vráťme sa k roku 1419
Preklad:
Kráľ Žigmund odmeňuje Štefana z Veľkého Ďura (z Nagygyörödu) za verné služby preukázané počas vojny proti Benátkam tým, že mu udeľuje obec Horné Čechy (Felső-Csehi) v Komárňanskej župe. Budín, 11. august 1419.
Preklad časť listiny:
Keďže náš verný milý Štefan, syn Jána zvaného Pobor z Veľkého Ďura (z Nagygyörödu), predstúpil pred našu kráľovskú majestátnosť a pokorne pripomenul a vyhlásil naše vyvýšenosti svoje dobrovoľné a verné služby, ktoré nám a našej ríši preukázal na vlastné náklady, jednu usadlosť nazývanú Felsewchey, ležiacu v Komárňanskej župe, ktorá po istom Petrovi z Lótu, dnes Veľké Lovce (z Loothu), o ktorom sa hovorí, že zomrel bez dedičov, podľa obyčaje nášho kráľovstva pripadla do našich kráľovských rúk, sme mu (Štefanovi) z našej moci …
