Každé voľby sú viac než súťažou politických strán. Sú aj skúškou toho, aké vlastnosti si voliči na politikoch cenia. Chceme politikov vychytralých, rozumných alebo múdrych?
Karel Čapek v eseji Agathon čili o moudrosti rozlišuje medzi vychytralosťou, rozumom a múdrosťou. A jeho rozlíšenie je pozoruhodne aktuálne aj dnes.
Vychytralosť smeruje k úspechu. Vie odhaliť slabinu protivníka a využiť ju vo svoj prospech. Vychytralý politik dokáže zaujať, presvedčiť, využiť emócie, obrátiť politickú situáciu vo svoj prospech a získať moc. Môže byť veľmi úspešný. Lenže politický úspech ešte nie je službou verejnosti.
Rozum smeruje k náprave. Rozumný politik už nehľadá vlastný prospech, ale prospech spoločný. Opiera sa o fakty, pravidlá a skúsenosť. Keď vidí problém, hľadá jeho riešenie; keď vidí chybu, snaží sa ju napraviť. Rozum teda neslúži iba na získanie moci, ale na jej zodpovedné používanie.
A potom je tu múdrosť. Múdry politik nevidí v druhých iba protivníkov, voličov, čísla v prieskumoch či nástroje na dosiahnutie cieľa. Vidí v nich predovšetkým ľudí. Dokáže chápať ich slabosť, rešpektovať ich dôstojnosť a hľadať medzi nimi porozumenie. namiesto víťazstva za každú cenu buduje dôveru. Nejde mu už iba o víťazstvo a nápravu. Ide mu o harmóniu. Takýto politik môže pôsobiť menej nápadne než politický stratég, no jeho stopa je hlbšia.
To je možno najťažšia úloha politiky. Vyhrať voľby možno pomocou vychytralosti. Spravovať štát možno pomocou rozumu. Ale spájať rozdelenú spoločnosť si vyžaduje niečo viac.
Pred voľbami sa preto oplatí položiť si jednoduchú otázku: Koho vlastne volíme? Toho, kto vie získať moc? Toho, kto vie dobre spravovať veci verejné? Alebo toho, kto dokáže viesť spoločnosť k väčšej dôvere, slušnosti a súdržnosti, kto dokáže ľudí nielen presvedčiť a riadiť, ale aj spájať?
Demokracia potrebuje rozum, aby vedela napravovať svoje chyby. Aby však bola skutočne zdravá a odolná, potrebuje aj múdrosť. A tá býva v politickom zápase najvzácnejšia.
***
Demokracia je systém, v ktorom občan je suverénom každý deň a nie iba v deň volieb. Dnes žijeme v demokracii, ktorá trvá jeden jediný deň. Raz za štyri roky nám systém dovolí rozhodovať. Potom máme byť ticho, stávajú sa z nás diváci.
Politici majú moc a správajú sa, akoby bola ich vlastníctvom. Občan môže protestovať, kričať, frflať – ale zastaviť zlý zákon nedokáže, nemá v rukách účinnú brzdu.
Ste s tým spokojní? Ja nie. Chce to zmenu, zásadnú zmenu. Po tej zmene nebude mať posledné slovo parlament, ale občan – bude môcť vetovať zákon prijatý parlamentom. Podrobnejšie tu: Žijeme v ilúzii demokracie a koalícii i opozícii to vyhovuje
Demokracia má byť vzťah, a nie jednorazový akt. A funguje to. Vo Švajčiarsku už vyše 150 rokov. Viac tu: Potrebuje Slovensko švajčiarsku demokratickú poistku alebo iný model?
Kde je vôľa, tam je cesta.
