Ten prvý bol dlhoročným premiérom, nie dve-tri funkčné obdobia, ale viac ako dve-tri desaťročia a zapísal sa do dejín. Jeho krédo: Vláda má slúžiť spravodlivosti, poriadku a harmónii v spoločnosti. V tomto svetle sa pozerá na súčasnú vládu:
Vláda musí byť spravodlivá, zabezpečovať poriadok a harmóniu spoločnosti. Porušenie tejto rovnováhy vedie ku katastrofám a chaosu.
Podpora slabších vrstiev a pomoc chudobným; dobré svedomie je dôležitejšie než hromadenie majetku.
Pokoj, harmónia a mier – ich narušenie vedie ku spoločenským problémom.
Pravdovravnosť a čestné správanie sú základom dôvery a úspechu.
Vládca a vláda majú byť múdri, hovoriť uvážene a s cieľom pomáhať, nie škodiť. Pokora a schopnosť počúvať rady sú kľúčové (od vzdelaných i obyčajných ľudí).
Udržiavať dialóg, rešpekt a transparentnosť, ktoré sú nevyhnutné pre spravodlivosť a harmóniu.
Emócie ako hnev, chamtivosť, netrpezlivosť, korupcia a zneužívanie moci vedú k pádu.
Nedostatok sebakontroly a agresívne útoky voči oponentom či novinárom poukazujú na nedostatok rešpektu a pokory.
Systematické zasahovanie do súdnictva a legislatívne úpravy v prospech stíhaných osôb ohrozuje princíp spravodlivosti a zákonnosti.
Vyjadrenia premiéra spochybňujúce objektívne fakty a zavádzajúce informácie vo verejnom priestore sú neprijateľné.
Zmierňovanie trestov za korupciu podkopáva dôveru v štátne inštitúcie a stabilitu spoločnosti, čo narušuje harmóniu a stabilitu.
Vládca musí múdro rozložiť bremeno, ktoré ukladá na občanov, aby nezneužil moc a zabezpečil trvalé blaho, nie len dočasnú stabilitu, ktorá môže byť zaťažujúca.
Kto bol tým dlhoročným premiérom?
Bol ním Ptahhotep, významný vezír, v dnešnej reči premiér, v starovekom Egypte za vlády faraóna Džedkare Isesiho.
Ptahhotep je známy aj ako autor jednej z najstarších zachovaných zbierok múdrosti a mravných rád s názvom Ptahhotepove poučenia (Instructions of Ptahhotep), ktoré boli považované za vzor správania a múdrosti a používali sa vo vzdelávacích systémoch starovekého Egypta. Vo svojich textoch radil dodržiavať spravodlivosť, pokoru a múdrosť v správe štátu i v bežnom živote.
Dielo vezíra Ptahhotepa je jedným z najstarších staroegyptských náuk a najstarším, ktoré sa zachovalo v celom znení. Bolo napísané približne medzi rokmi 2350 až 2310 pred n. l. Jeho hlavným cieľom mala byť výchova hodnostárov a vysokých úradníkov. Začiatok každej kapitoly popisuje danú spoločenskú situáciu či problém, na ktorý vzápätí nadväzuje Ptahhotepovo riešenie. Poučenia majú univerzálne použitie a náuka tak mohla slúžiť ako určitá príručka všeobecnej staroegyptskej etiky. Z nášho pohľadu sú však najdôležitejšie tie pokyny, ktoré sa priamo týkajú profesného života úradníkov a ich správania v pracovnom procese.
Ptahhotepove poučenia (Instructions of Ptahhotep) = symbol ideálneho vládcu a úradníka svojej doby.
Zásady Ptahhotepa
Spravodlivosť a pravda: Vláda musí byť spravodlivá, riadiť sa kozmickým, božským poriadkom (maat), ktorý zabezpečuje poriadok a harmóniu spoločnosti. Porušenie tejto rovnováhy vedie ku katastrofám a chaosu.
Múdrosť a pokora: Vládca a úradníci majú byť múdri, hovoriť uvážene a vždy s cieľom pomáhať, nie škodiť. Pokora je dôležitá, ako aj schopnosť počúvať rady, či už od vzdelaných alebo obyčajných ľudí.
Sebeovládanie a miernosť: Emócie ako hnev, chamtivosť, netrpezlivosť, korupcia a zneužívanie moci sú považované za zásadné chyby, ktoré vedú k pádu.
Súcit a starostlivosť o slabších: Pomoc chudobným a úprimnosť v každom jednání, pretože dobré svedomie je cennejšie než hromadenie majetku.
Hodnoty spojené s mierovým životom: Ptahhotep vyzdvihoval pokoj, harmóniu a mier, ktorých narušenie vedie ku spoločenským problémom.
Odpor voči klamstvu a ohováraniu: Pravdovravnosť a čestné správanie sú základom dôvery a úspechu.
Význam vyváženého života: Odporúčal pracovať primerane, ale nevyčerpávať sa, venovať čas aj radosti a oddychu.
Koncept maat
je staroveký egyptský pojem, ktorý predstavuje princípy pravdy, spravodlivosti, rovnováhy, poriadku, zákonnosti a morálky. Nejde len o abstraktný koncept, ale aj o bohyňu, ktorá stelesňuje tieto hodnoty, jej úlohou bolo udržiavať poriadok vo vesmíre a spoločnosti, ochraňovať pred chaosom a zabezpečovať harmóniu vo všetkých oblastiach života.
Koncept maat určoval správne konanie bežného človeka aj faraóna: jeho princípy boli základom pre spravovanie štátu, vedenie súdov a pre pravidlá správania obyčajných ľuďí. Dodržiavanie maat sa považovalo za nevyhnutné pre zachovanie stability a prosperity celej spoločnosti. V egyptskom posmrtnom súde sa duša človeka vážila s pierkom maat; ak bola srdce ľahšie, zosnulý bol považovaný za spravodlivého a dostal sa do posmrtného šťastia.
Podobný novodobý a všeobecne rešpektovaný koncept chýba v spoločnosti (nielen v našej).
