Štátne násilie v období pred druhou svetovou vojnou kruto zasiahlo do života ľudí v Sovietskom zväze. Roky 1937-38 sú známe pod menom obdobie Veľkého teroru alebo aj ako obdobie Veľkej čistky. Išlo o najmasovejšie represie počas existencie Sovietskeho zväzu. V tomto období štátneho násilia boli sovietski občania prenasledovaní na základe operačných rozkazov NKVD, schválených Politbyrom ÚV VKS(b). Séria týchto rozkazov, ktoré sa zrealizovali v rokoch 1937 – 1938, sa stala v spoločnosti základom vyvolania atmosféry totálneho strachu, bezvýchodiskovosti, dvojtvárnej morálky, udávania a špiónománie. Hľadali sa všadeprítomní „nepriatelia ľudu“, „trockisti“, „diverzanti“ „špióni cudzích rozviedok“ a podobne.
Z hľadiska počtu obetí najväčšou bola tzv. Kulacká operácia (august 1937 – november 1938). Počas nej bolo odsúdených do 820 tisíc osôb a okolo 440 tisíc z nich bolo odsúdených na smrť a popravených. Bola to masová represívna operácia na triednom základe. Súčasné výskumy jasne dokazujú, že začiatok Kulackej operácie a jej ukončenie sa uskutočňovalo pod dohľadom Politbyra, najmä jej „architekta“ Stalina. Identifikácia jednotlivých obetí a skupín teroru nebola náhodná, ale postupovalo sa systematicky.
Súbežne s Kulackou operáciou prebiehali aj ďalšie operácie. Poľská operácia (25. august 1937 – 15. november 1938) bola prvou operáciou, ktorá nebola postavená na triednom základe, ale na národnostnom. Potom nasledovali ďalšie: nemecká, fínska, karelská, nórska, lotyšská, litovská, estónska, rumunská, grécka, macedónska, bulharská, charbinská, mingrelská, lazská, kórejská, japonská, čínska, kurdská, iránska, afgánska, atď.
Najväčšou a súčasne akousi „vzorovou“ národnostnou operáciou sa stala práve Poľská operácia. Na rozdiel od ostatných operácií sa vyznačovala výnimočnou dimenziou represií, ako aj ich rozsahom a krutosťou. Poliaci boli považovaní za extrémne „nespoľahlivý prvok“, potenciálnu „piatu kolónu“ v prípade vojny medzi ZSSR a Poľskom, resp. krajinami Západu. Celkovo na základe Poľskej operácie bolo v celom ZSSR zatknutých 139 835 Poliakov a z nich 28 744 deportovaných do lágrov a 111 091 popravených (t. j. každý šiesty Poliak žijúci v Sovietskom zväze). Ich podiel na celkovom počte odsúdených činil 42 % a na celkovom počte popravených predstavoval až 45 %.
Ucelený dokument nájdete tu.
