Čím je Slovensko charakteristické? Myslím si, že veľmi dobre to vystihol Richard Kollár: „Nástup politických síl z opačnej strany však takmer vždy znamená hľadanie úplne nových riešení, a zamietnutie tých doterajších, či už existujúcich alebo pripravovaných. Neposúvame sa tak vpred nahor, či napred, len oscilujeme v hlbokej jame, či sa prepadáme v blate stále nižšie.“
A trefne sa vyjadril aj k školstvu: „Azda každých 5 rokov sa pripravuje iná zásadná reforma vzdelávania od základných po vysoké školy. “
„Máme 25. ministra/ministerku školstva za 33 rokov. Ako sa tam dá dosiahnuť skutočná zmena, ktorá bude udržateľná a nezvratná, ak sa nedohodnú politické strany naprieč celým spektrom spolu s odborníkmi dlhodobo podporovať jeden spoločný cieľ? “
Skutočne sme svedkami absencie dlhodobých programov, ktoré by boli rešpektované celým politickým spektrom a aj odborníkmi. Keby sme takéto rešpektované dlhodobé programy mali, bol by to dobrý nástroj na hodnotenie programov politických strán a aj nastupujúcich vlád.
Zatiaľ v tomto smere zlyhávame a pokiaľ sa nevynorí na Slovensku iniciatíva, ktorá to dokáže, tak budeme stále oscilovať v tej našej hlbokej jame a prepadať sa v blate stále nižšie. Tú iniciatívu potrebujeme viac ako soľ. R. Kollár iste nie je sám s takýmito názormi. Nájdu títo v sebe odvahu ustanoviť určitú platformu, na ktorej triezvo rozvinú spomenutú problematiku? Bodaj by našli. Nebol by to precedens.
