V júli Rada Európy (Council of Europe) zverejnila odporučenia pre boj proti podvodom v oblasti vzdelávania a upozorňuje na technologický vývoj, ktorý dokáže zohrať aj negatívnu úlohu vo vzdelávaní. Text obsahuje šesť hlavných odporúčaní pre členské štáty Rady Európy:
podporovať kvalitné vzdelávanie odstránením podvodov vo vzdelávaní,
chrániť žiakov, študentov, výskumníkov a zamestnancov na všetkých úrovniach vzdelávania pred organizáciami a jednotlivcami zapojenými do predaja (a reklamy) podvodných služieb,
poskytovať podporu pre vykonávanie preventívnych a ochranných opatrení, ako aj kultúru rovnosti príležitostí na všetkých úrovniach a vo všetkých sektoroch vzdelávania a odbornej prípravy a pri prechode medzi týmito sektormi,
monitorovať technologický vývoj, ktorý by mohol podporiť nové formy podvodov,
uľahčiť medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti,
podporovať rozsiahle šírenie odporúčania.
Vôbec nie je jednoduchou úlohou dodržovať tieto odporučenia. Detegovať všetky druhy podvodov a služieb s nimi súvisiacich predstavujú záťaž pre školstvo. V jednom prípade sa rezort školstva blysol tým, že vyhovel požiadavke vysokých škôl a zaobstaral pre nich systém na odhaľovanie plagiátov (využívajú ho od roku 2010). Zákon o vysokých školách chráni pred podvodnými službami, ale vykoreniť ich nedokáže. Zaoberá sa niekto monitoringom technologického vývoja, ktorý by mohol podporiť nové formy podvodov v rezorte školstva? Asi nie. Pritom tu máme nový fenomén, ktorý ohrozuje kvalitu vzdelávania.
Čo ohrozuje kvalitu vzdelávania? Online generátory textov využívajúce umelú inteligenciu dokážu vytvoriť texty, ktoré sú niekedy na nerozoznanie od tých, ktoré vytvoril človek. Stredoškolskí i vysokoškolskí pedagógovia by mali o tom vedieť, mali by mať k dispozícii základnú „kuchárku“ ako rozpoznať texty vygenerované online generátormi, aspoň tie do očí bijúce. Prvý takýto online generátor mal premiéru v roku 2005. Dnes sa k tejto technológii dá ľahko dostať prostredníctvom internetu (zadarmo alebo za malý peniaz).
Písomná práca vygenerovaná generátorom textov využívajúcim umelú inteligenciu nie je plagiátorstvom – študent nepoužil žiadnu predchádzajúcu prácu, alebo jej časť a teda nemal čo citovať. Je to podvod lebo študent nie je autorom práce. Celý proces je jednoduchý. Študent vloží do generátora text, ktorý v skratke charakterizuje tému. Na základe toho generátor vygeneruje text. Študent môže použiť takýto generátor na napísanie svojej práce za zlomok času, ktorý by ináč potreboval na vypracovanie zadanej témy. Ak študent vygenerovaný text ešte upraví, potom je obťažné odhaliť, že ho nenapísal sám.
Používanie týchto generátorov je porušením akademickej integrity, je to neetické. Veď akademická práca je o originálnom písaní, ktoré overuje a rozvíja nadobudnuté znalosti a zručnosti študentov, ich kritické myslenie. Čo by študent rozvíjal, ak by mu umelá inteligencia písala úlohy? Ak sa to neodhalí, študent dostane kredit za to, čo nenapísal.
Určité percento študentov bude vždy podvádzať a budú sa pokúšať využiť zmienené generátory vo svoj prospech. Umelá inteligencia je tu s nami, či sa nám to páči alebo nie. Ak školy nevedia odhaliť, že nesvedomitý študent používa rôzne kľučky, aby bez patričného úsilia zvládol zadané úlohy ako sú generátory textu, plagiátorstvo, využívanie služieb písania prác na objednávku (contract cheating), …, tak je to ďalšia degradácia vzdelávania.
Sme proaktívni? Boli už prijaté opatrenia voči používaniu generátorov textu využívajúcich umelú inteligenciu na stredných a vysokých školách? Vydal už rezort metodický usmernenie ako eliminovať tento fenomén? Ešte máme čas? Nemyslím si.
