Jednoznačne preto, lebo nie je predsa logické, humánne i ekonomicky odôvodniteľné, aby napríklad jedna všeobecná a nie veľká nemocnica, v ktorej sa v posledných povedzme 8 rokoch investovalo do rekonštrukcii a zveľadenia majetku cca do 100 miliónov korún, mala byť v kríze. Nemocnica, ktorá sa za posledné 2 roky takmer prestala zadlžovať, stará sa o chorých ľudí, má certifikát ISO 9001 a 14001. A zrazu od 1.1.2008 vyrába „poriadny“ nadlimit pre poisťovňu s najväčším počtom poistencov. Ten nadlimit zaokrúhlime z dôvodu ľahšieho rátania na 1 milión korún mesačne (hoci je to o niečo viac). Nadlimit, ktorý nie je poisťovňou uhradený. Za rok je to 12 miliónov korún čistej straty!!!
To čo som spomenul o niektorej nemocnici, sa netýka len ťažko skúšaných nevyvolených nemocníc, ale takisto aj napríklad súkromných lekárov, lekárov špecialistov ...
Takže možno aj toto treba riešiť v rámci krízového manažmentu!?! Je to absurdné, ale pravdivé. Krízového manažmentu, ako inštitucionálneho prvku, ktorý sa v poslednom období dostáva do popredia i keď vlastne v inej podstate. V inej preto, lebo krízový manažment sa vo svojej podstate zaoberá mimoriadnymi a krízovými situáciami a javmi (živelné pohromy, prírodné katastrofy, havárie, teroristické útoky, vojnové konflikty ...) Ešte by som rád zareagoval na reakcie k mojim článkom: Je to fakt niekedy ťažké a je faktom i to, že nie vždy pomôže spoliehať sa len sám na seba. Aj keď sa človek stará o svoj životný štýl v rámci stravy, pohybu i psychickej hygieny, stane sa nám, že potrebujeme lekára. Proste nie všetko vieme zvládnuť vždy len sami. A dobrý lekár svojim postojom, svojou odbornosťou (ktorú si neustále zvyšuje), prívetivým prístupom, dobrým slovom i dobre naordinovaným liekom nám určite mnohokrát pomôže, pretože berie svoje povolanie ako svoje poslanie ...
