Na prvý pohľad sa to môže javiť, ako rozumná aktivita, ktorá je však iba vágne odôvodnená: „po tomto období sa ukazuje, že riaditeľ upadá, pretože ide o náročnú funkciu“.
Môj názor je, že to nie je dobré riešenie.
Nájsť dnes schopného riaditeľa, čo sa rozumie pedagogike, psychológii, didaktike, manažmentu ekonomike, podnikaniu, je ochotný byť reálne zodpovedný za celý chod školy, za ten „srandovný“ plat, nie je tak jednoduché. A odpáliť si dobrého riaditeľa po dvoch funkčných obdobiach, len preto, lebo sa ukazuje, „že riaditeľ po dvoch funkčných obdobiach upadá, pretože ide o náročnú funkciu“, je neodôvodnené personálne hazardovanie.
Každý, kto rozumie manažmentu vie, že 10 rokov sa buduje dobrá firma. Tak prečo ju potom odovzdať niekomu, čo nemusí byť ani z polovice tak dobrý, ako ten, čo musí odísť.
Podľa môjho názoru, čo sa týka počtu funkčných období riaditeľa školy, TREBA RIEŠIŤ SPÔSOB VOĽBY prípadne výberu a MENOVANIA RIADITEĽA ŠKOLY a nie počet funkčných období. Ono totiž, schopný manažér sa nevolí, takého treba nájsť a menovať. Nemyslím, že by súkromné školy prežili, ak by si riaditeľa volili. Ak už je záujem túto oblasť riešiť, treba sa začať zaoberať otázkou možnej zmeny štruktúry riadenia škôl. Dať školám možnosť zamestnať profesionálneho manažéra, ako riaditeľa v spojení s pedagógom, ako zástupcom pre veci pedagogické alebo aj opačne, riaditeľ ako pedagóg a manažér, ako odborník na chod organizácie.
Ak by sa ublížilo, čo len jednému schopnému riaditeľovi a tým vlastne aj škole a jej žiakom, obmedzením počtu funkčných období, tak by sa jednalo o zlý systém. Keď si odmyslím, že už dnes je v podstate problém zohnať dobrého záujemcu o tento post, tak s pravdepodobnosťou blízkou istote môžem tvrdiť, že by k ublíženiu pravidelne dochádzalo.
