Ty si to, čo chcem...
Áno, Láska, chcem ťa...
Odmietaš ma? Odmietaj ma.
"Do tej istej rieky sa dvakrát nevstúpi." - Neverím.
Ľúbim ťa najviac na svete a ty to vieš.
Prečo ti to vôbec hovorím?
Pretože ťa milujem.
Si môj život, moja nádej.
Si moje všetko a chcem, aby to vedel celý svet.
Urobila som chybu. Chybu, na ktorú som nikdy nepomyslela. Chybu, ktorá sa už nezopakuje. Nedovolím to!
Chcela som sa pomstiť. No pomstila som sa sebe.
Za čo?
Za to, že si ma nechal stáť na kraji ulici uplakanú, samu, zraniteľnú...
A čo som získala? - Bolesť.
Áno, bolesť a prebdené noci kvôli chybe, môjmu zlyhaniu.
Teraz len plačem a chcem, aby si pocítil rovnakú bolesť.
Viem, že ťa to bude bolieť, len si to priznaj.
Zlato, nikdy som ti nepriala zlé, lebo aj napriek všetkému pre mňa veľa znamenáš.
Ty si dal môjmu životu nové rozmery, iný uhol pohľadu...
Ale túto bolesť si uži dúšok po dúšku, vychutnaj si ju až do úplného dna.
Raz zistíš, že sa dá žiť aj bez "bolesti", že všetko ide ľahko, len treba chcieť.
Ja budem zatiaš pomaly kráčať, a keď sa nasýtiš džbánom "radosti z bolesti", naber tempo a dobehni ma...
A ja si ťa už nepustím...
