Marxista Fico, to si ešte len užijeme

Fico určite patrí medzi mojich neobľúbených politikov, ale tie jeho pripravované návštevy a oslava na kubánskej ambasáde sú mi však trocha sympatické. Veď prečo nie ísť na oslavu diktátora Fidela keď jeho národ je podľa indexu šťastia siedmym najšťastnejším národom na svete. Keby to len mohol povedať Dzurinda keď dovládol, alebo jeho veľký priateľ Busch o tak prosperujúcej Amerike. Len materializmus občanov by nemal byť hnacím motorom politikov, lebo ten paradoxne vedie k nespokojnosti, nešťastiu, úpatku morálky a vo vnútri k neslobodnej spoločnosti. Ešte sa nijakému politikovi nepodarilo dokonale skombinovať šťastie a bohatstvo svojho národa, hoci návodov na to je neúrekom, ale ak by sa to niekomu podarilo tak určite si zaslúži Nobelovu cenu. Znárodňovanie vo Venezuele tiež nemusí byť až také zlé ako to vykresľujú média. Myslím, že nadnárodné korporácie majú skutočnú moc v rukách a obmedzovať ich moc je potrebné, ale tu tento problém nevyriešime a písať o tom tiež nemá zmysel, lebo ako to skutočne je tu aj tak nikto nevie. Ale súdruh Fico keď dokončí návštevy socialistických krajín určite bude vedieť ako nato. Možné je všetko, nedivil by   som sa ani znárodňovaniu, to by ale bolo dačo pre pracujúci ľud, podpora by hneď   bola 75%.To by sme však museli byť v Južnej Amerike a ja so šťastný že to tak nieje.