Občania tejto krajiny sa už naučili, že ak sa ponúka niečo zadarmo, treba byť extrémne opatrný. Posledné dni nám priniesli nové heslo, ktoré dlhoročný bratislavský župan Pavol Frešo hodil do verejného priestoru a oblepil ním autobusy. „Doprava zadarmo“ je vraj to, čo nás zachráni pred zápchami v hlavnom meste. Navyše sa ňou majú aj zvýšiť príjmy kraja a obcí, lebo si desaťtisíce ľudí zmenia trvalé bydlisko a dane ostanú v Bratislave.
V prvom rade treba povedať, že s populistickým heslom prišiel človek, ktorý je bratislavským županom už osem rokov. Prečo na takéto zázračné riešenie neprišiel doteraz, ale až pár mesiacov pred voľbami, je jasné. Pretože mu tečie do topánok a nevyše je to neoveriteľný nezmysel.
Keď sa pozrieme na verejnú dopravu v Bratislave počas jeho účinkovania v županskom kresle, vidieť skôr kyslé ovocie, ako prevratné riešenia. Dlhé roky nebol schopný presadiť štart systému integrovanej dopravy, či zaradenie vlakov RegioJetu doň. Dokonca sa preslávil ako jeden z tých, čo zdržovali rozbeh medzimestskej linky českého prepravcu.
Slimačie električky a tlačiarne na lístky
Verejná doprava v bratislavskom regióne stále trpí tými istými chorobami ako pred 20 rokmi. Električky sú pomalé, cez križovatky sa motkajú krokom pre rozbité výhybky. Nemajú prednosť pred autami, semafory nie sú nastavené tak, aby na nich električky nečakali.
Výsledok je, že sú často pomalšie ako autobusy, ktoré spolu s trolejbusmi stoja v zápchach napriek bus-pruhom, pretože tie zvyčajne na seba nenadväzujú. Uprednostnenie verejnej dopravy na semaforoch? Asi hudba 23. storočia.
Prímestské autobusy sú tiež pomalé. Zhruba polovicu jazdného času im zaberie nastupovanie cestujúcich a vydávanie lístkov. Ani v pokročilom digitálnom veku sa župe nepodarilo presadiť do nich inteligentný systém, kde by si cestujúci kartou alebo mobilom iba naklikol zóny a posunul by sa ďalej. Takže aj keď má človek kartu s mesačným lístkom, vodič mu pol minúty naťukáva trasu a tlačí papierový lístok ako pred 50 rokmi.
Veľa prímestských autobusov nezmyselne jazdí paralelne s trasou vlakov napríklad medzi Bratislavou a Sencom, smerom na Pezinok, Dunajskú Lužnú alebo Malacky. Stoja tak v zápchach na vjazdoch a výjazdoch z Bratislavy a ešte viac upchávajú dopravu. Na druhej strane však chýbajú, keď cestujúci vystúpi z vlaku. Zo stanice sa do Modry, Limbachu, Zálesia, Turne alebo Kostolišťa nedostane hneď, iba s dlhým čakaním. Takže ľudia radšej použijú auto.
Cestovný poriadok autobusov nie je nastavený tak, aby nadväzovali na vlaky. Radšej jazdia poloprázdne popri vlakoch a kradnú si navzájom cestujúcich. Slabo slúžia aj deťom pri cestách do školy, pracujúcim na ceste do práce, sú pomalé, drahé, často s neochotnými a ufrflanými vodičmi. Jediné, čo naozaj slušne funguje je prímestská vlaková doprava, na ktorej však pán Frešo nemá žiadnu zásluhu. Akurát že na tých staniciach zasa niet kde zaparkovať.
Nekvalitné, ale zadarmo
Celý tento polofungujúci, silou zotrvačnosti prežívajúci systém má pán župan pod palcom už osem rokov. Výsledok jeho vlády je, že áut v Bratislave a okolo nej pribúda a zápchy sa stali každodenným chlebíkom. Naplno si to zažijeme už o pár dní, keď sa otvoria brány škôl.
Jediný nápad na zlepšenie, ktorý pán župan v tejto situácii pokladá za hodný zverejnenia, je doprava zadarmo. Úsmevné, keď dobre vieme, že ako župan nemôže rozhodnúť ani o bezplatných električkách v Bratislave, ani o bezplatných vlakoch okolo hlavného mesta. Nikto vám nedá toľko, ako vám ja dokážem sľúbiť.
Najzábavnejšie na celej veci je, že keď premiér Fico pred troma rokmi ohlásil vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov, Pavol Frešo sa vtedy vyjadril, že mu to pripomína závery zjazdu komunistickej strany. Dnes sa dostal na úroveň toho, koho vtedy uštipačne kritizoval.
Zo skúsenosti vieme, že ľudia si nevážia veci, ktoré dostanú zadarmo. Dokonca ani lásku a priateľstvo. Presne to by sa stalo, ak by dostali zadarmo dopravu. Ešte menej by sa starali, či funguje efektívne, či je systém inteligentný, či jazdí načas, za aké ceny sa kupujú autobusy a koľko z toho župa súkromnej firme preplatí. Veď je to zadarmo, tak čo od toho čakáte. Keď chcete pohodlie a spoľahlivosť, choďte radšej autom. Aspoň máte istotu, že vám funguje klíma.
Inovácie menia svet
Zvýhodniť dopravu pre obyvateľov kraja samozrejme nie je zlá myšlienka. V prvom rade však musí dobre fungovať, nemíňať zbytočne peniaze daňových poplatníkov a byť lepším riešením, ako sadnúť do vlastného auta.
Cestujúci musí vedieť, že keď vystúpi z vlaku v Senci, tak ho na stanici čaká autobus, ktorý ho odvezie napríklad do Tomášova alebo do Jelky. Že sa v Bratislave dovezie električkou rýchlejšie ako autom, minimálne v centre. Že mu na kúpu lístka stačí jeho mobil alebo kreditka a dve sekundy, nie ďalšie karty a tlačenie lístočkov na ihličkovej tlačiarni.
Lenže to zrejme presahuje schopnosti a víziu Pavla Freša. Ide mu hlavne o to, aby „sa to oplatilo“. A možno aby mu občania nepozerali toľko na prsty. Prísť s inováciami, ktoré urobia z verejnej dopravy v Bratislave inteligentný a spoľahlivý systém, to si zjavne žiada novú tvár v kresle župana.
