Fake Success Stories

Snažím sa sledovať, čo sa deje v podnikateľskom prostredí a zaujímajú ma najmä menšie podniky, jednotlivci, či rodinné biznisy so zaujímavými nápadmi a osobným hands-on prístupom. A samozrejme chcem vedieť čo robia kolegovia z mojej brandže, alebo ak chcete, moja konkurencia. Takže si všímam, kto sa objaví v médiách, máva na mňa z titulky časopisu, čo sa deje na sociálnych sieťach a čo sa píše v blogoch. No a v uplynulých rokoch registrujem neskutočný nárast pozitívnych informácií. Na FB, či Instagrame vidím fotky len úspešných mladých ľudí, odfotených s veľkým úsmevom, pohárikom v ruke a popiskami typu work hard – play hard, zasa jeden úspešný deň, kopa spokojných klientov, či ďalší náklaďák plný vlastných produktov naložený a podobne. V časopise čítam články o tom, ako mamička na materskej začala pred pol rokom niečo variť, miešať, štrikovať či šiť a dnes to nestíha rozosielať zákazníkom, ktorí jej produkty trhajú z ruky, prípadne si nejaký študent umývajúci cez prázdniny riad v bufete z oceánom povedal, že takýto fastfood zachráni slovenskú gastroscénu a pár mesiacov po otvorení jedného stánku prezentuje plán na celoslovenskú expanziu.
To fakt je Slovensko tak úrodná pôda pre akýkoľvek druh podnikania? Ak by som v tom prostredí nežil 7 dní v týždni, asi by som tomu po takej mediálnej náloži uveril. Ale som ekonóm a racionálne zmýšľajúci človek, tak mi to nešlo do hlavy. Ja už 7 rokov makám na svojom deň čo deň, pracujem s absolútne špičkovými materiálmi a výrobcami z celej Európy a nie je to vôbec easy. Darí sa nám, ale nebolo to zo dňa na deň, ani som po pol roku nevyhlasoval, že som majster sveta a lepšie to už snáď ani nemôže byť. Trvalo takmer 3 roky, kým to skutočne začalo dávať ekonomický zmysel a bol som schopný svojou prácou zabezpečiť ďalší rozvoj biznisu aj slušne uživiť rodinu. Takže ako to teda je, dá sa veriť tomu, čo sa vám snažia mnohí „podnikatelia“ ukázať? Česť výnimkám, ale podľa mňa je to z veľkej časti FAKE. Mladí si začali vo veľkom nakupovať motivačné knižky, kde sa píše, že treba veriť tomu, čo robíte a že musíte okolo seba šíriť dojem úspechu a bohatstva, aby ste sa stali úspešnými. Nechápem, čo je toto za trend, ale našťastie tu máme aj možnosti kontroly pravdivosti úspechu. A keďže sa v podnikaní úspech meria ziskom, no dobre, všetci kvôli daniam optimalizujú, tak teda výškou obratu, stačí sa pozrieť do verejne prístupných databáz a sme doma.
Prešiel koniec marca a po odovzdaných daňových priznaniach si môžete pozrieť ako sa komu darilo minulý rok a aký je trend oproti predchádzajúcemu roku. Ak vidím, že mnoho malých firiem tam údaje nemá, znamená to, že požiadali o odklad daňového priznania. Prečo? Netuším. Nevidím totiž žiaden dôvod, pokiaľ nemáte čo zahmlievať, máte papiere v poriadku a podnikáte čisto. Ale OK, koncom júna to už vybavené byť musí. Je začiatok júla a výsledky aj tých posledných sú tu. A ja nechápem... Ako môže mať obchod, ktorý sa celý čas prezentuje ako úspešný, ročný obrat 50.000€? To znamená asi 4000 mesačne. Odpočítajte si z toho náklady na obstaranie predaného tovaru, nájom za obchodný priestor, mzdy zamestnancov, energie, marketing... A malo by ešte niečo ostať na splatenie počiatočnej investície do zariadenia, niečo odložiť na budúcu rekonštrukciu priestorov, či sťahovanie na iné miesto a samozrejme by podnikanie malo tvoriť zisk. NO WAY, z takéhoto obratu neutiahnete ani stánok v ktorom budete stáť každý deň len vy osobne. Ďalší príklad je, ak poviete novinárovi do článku v novinách, že vyrobíte 20 kusov zákaziek mesačne, každá priemerne za 1000€ a potom na nete nájdem namiesto obratu 240.000 len 120.000€. Buď niekto klame, aby sme si všetci mysleli, že je úspešný, alebo klame dňový úrad a každú druhú zákazku dáva mimo kasy rovno do vrecka. Výbornou indíciou “zdravého úspešného“ podnikania je mať dlhy v sociálke, zdravotnej poisťovni, prípadne na daniach v tisícoch až desaťtisícoch. Áno, aj tieto údaje sú o firmách dostupné. Spravidla to znamená, že to ide z kopca a v mnohých prípadoch to končí po nejakých 2-3 rokoch krachom, keď opadne počiatočné nadšenie a realita a podnikateľská ekonomika zabije posledný klinec do rakvy mladej takmer úspešnej idei vyrábať a predávať niečo, čo tu ešte nebolo...
V princípe by mi to mohlo byť celé ukradnuté, ale neznášam, ak sa niekto prezentuje nepravdivo a zavádza tým zákazníkov aj celý trh. A týmto by som chcel pozdraviť aj všetkých “novinárov“, ktorí si nedajú ani trochu námahy, aby si preverili, či to, o čom píšu je skutočne také, ako sa prezentuje. Je to totiž aj pre nich otázka cti. Teda ak také niečo na Slovensku ešte existuje.