Osobne keď sa rozhodnem pustiť do nejakého biznisu, najprv si celú problematiku čo najlepšie naštudujem, skonzultujem a až potom môžem začať. Tým to samozrejme nekončí, učím sa každým dňom a stále mám pocit, že nie som dosť profi. Toto je ale evidentne na míle vzdialené drvivej väčšine obchodníkov. Dnes už asi len veľmi málo ľudí robí to, čo ich baví a v čom sú dobrí. Skôr ide výlučne o profit a o nič viac. Žiadna duša v tom obchode nie je. Ide ma potom roztrhnúť od hnevu, keď vidím a počujem, ako majú takíto „manažéri" vyškolený personál, nehovoriac o tom, že je absolútne zriedkavé nájsť majiteľa pri práci v jeho vlastnom obchode. Je až žalostné ako málo vie predavač na prevádzke o tom, čo sa snaží zákazníkovi za každú cenu predať. Uvedomme si, že zákazník je spravidla laik a to, čo mu poradí personál obchodu, berie ako zaručenú informáciu a s touto dobrou radou potom ide do ulíc. Chcem priveľa, ak očakávam, že za svoje peniaze dostanem kvalitné služby, ku ktorým patrí aj profesionálny prístup a poradenstvo?
Skúsim uviesť len zopár málo príkladov a zážitkov a verte mi, že je ich veľmi veľa, na základe ktorých som sa rozhodol napísať tento blog.
V prvom rade, mojim najlepším informátorom je môj zákazník, ktorý príde so zaručene správnymi pokynmi z iných obchodov - tam mi povedali, že to má byť tak a tak. Najčastejším príkladom s ktorým sa stretávam denne, je dĺžka rukáva na saku. Preboha, aby bolo všetkým predavačkám v pánskej konfekcii už navždy jasné - dĺžka rukáva na saku má byť po zápästie a nie do polovice dlane ani po žiadne kĺby a články na prstoch! A ani náhodou sa to nikdy nenosilo inak a nemá to nič spoločné s akýmikoľvek trendami. Basta! Keď je rukáv zákazníkovi dlhý, tak mu je dlhý a potrebuje poradiť čo s tým a nie počuť lož, že to tak má byť. Páni, ak vám predavač pri skúšaní obleku alebo košele navrhne aby ste predpažili kvôli zisteniu správnosti dĺžky rukáva, rýchlo utekajte, pretože toto je úplná blbosť. Jedine, že by ste s predpaženými rukami chceli stráviť celý čas, čo budete mať tento kus odevu na sebe :)
Raz sa za mnou zastavil jeden pán a pýtal si radu, keďže sa mu zdalo, že by som sa v tom mohol vyznať. Kúpil si v obchode z reťazca pánskej konfekcie nie najnižšej cenovej kategórie oblek. Asistovala mu predavačka, ale keď v ňom prišiel na druhý deň do práce, sypal sa na neho posmech z každej strany. Nuž, kúpil si oblek asi o 2 čísla väčší. Prečo? Neviem, vraj mu predavačka povedala, že je to tak správne. Čo už mu poradíte? Poslal som ho naspäť do toho obchodu, aby ich požiadal o nápravu, pretože dostal od zamestnanca zavádzajúce informácie. Našťastie sa mu to podarilo a prišiel sa mi následne poďakovať. Áno, zákazník bol síce úplne mimo a absolútne sa do oblekov nevyznal, ale toto predsa predavačka nesmie zneužiť.
Je ale pravda, že na druhej strane mi nezainteresovaný a neodborný prístup prináša obchod. Jedna historka za všetky: do našej predajne prišla pani s tým, že sme jej posledná šanca, aby kúpila košeľu veľkosti 56. Vraj sa všade pýtala a nikde nemali. Keď som zisťoval, či sa daný pán nezmestil cez dvere a preto neprišiel košeľu kúpiť sám, som sa dozvedel, že vôbec nemá nadmernú veľkosť, len si pani zamenila konfekčnú veľkosť jeho obleku s veľkosťou košele. Takže sme jej zabalili 42-ku a bolo. To nikoho z „odborného" personálu vo všetkých tých obchodoch s košeľami, ktoré pani obehala nenapadlo, že košeľa veľkosti 56 (extrémne nadmerná veľkosť) by mala obvod na hrudníku asi 180cm a teda je dosť pravdepodobné, že sa zákazníčka mohla zmýliť???
Snažím sa získavať veľa informácií z kníh a internetu. V druhom prípade sa tiež dosť často aj pobavím. Našiel som na jednej stránke špecialistu na výrobu košieľ „na mieru" lahôdky typu:
„Smoking golier je ideálny na veľmi formálne príležitosti s označením dress code." Odporúčam autorovi naštudovať čo znamená uvedené slovné spojenie.
„Manžetové gombíky pôsobia veľmi formálne ba dokonca si pýtajú špeciálnejšiu príležitosť." Len pre informáciu, manžetové gombíky nosí gentleman denne a nepotrebuje na to žiadnu mimoriadnu udalosť :)
Okrem už spomenutého webu sledujem aj to, čo sa deje priamo v obchodoch. Niekedy neviem, či sa mám smiať, alebo plakať. Spravidla to je to druhé. Ja fakt neviem, kam sa stratila kultúra nakupovania a služieb na Slovensku, ak tu teda niekedy bola. Keď som bol v jednom obchode s veľmi originálnym názvom „Jožko (toto meno som zmenil, ale dosaďte si tam akékoľvek taliansky znejúce krstné meno) Fashion" a pýtal sa na obleky, ukázali mi niečo plechovo lesklé. Keď som si pýtal vlnený oblek (rozumej z prírodných materiálov), bolo mi vysvetlené, že také nemajú, lebo tieto sú lepšie. Viac sa lesknú a nekrčia sa. Tak dík za radu :(
To je len zopár príkladov toho, čo sa tu snažím povedať. Nejde mi o to, či sú veci v obchode drahé alebo lacné. To je relatívny pojem. Ide o to, že zákazníci míňajú svoje peniaze za niečo, čo vôbec nevyhovuje ich potrebám a častokrát dostávajú mylné informácie, v lepšom prípade žiadne. Ešte že ide len o handry, pretože keď mi v pneuservise nedotiahli skrutky na kolese, mohlo to dopadnúť pre mňa ako zákazníka horšie ako byť len nevhodne oblečený..
Na záver len, česť výnimkám, ktoré si svoju prácu vážia, baví ich a rozumejú jej. Vždy ma poteší, keď sa s takým človekom v obchode stretnem. Takže rada na záver - nakupujte u odborníkov a šetrite svoje nervy a peňaženku :)
Tak sa mi uľavilo, že si možno nabudúce zanadávam aj na iné veci keď ich budem mať plné zuby :)
