„All-American kid" je pojem, ktorý hrá v americkej spoločnosti významnú rolu vo výchove detí. Je to model ukazujúci ako má dieťa a tínedžer v americkej spoločnosti vyzerať a čo má robiť, aby z neho vyrástol úspešný mladý človek. Ja osobne veľmi obľubujem spájanie založenia Spojených štátov so starovekými greckými princípmi. Myslím si, že zakladatelia Spojených štátov sa inšpirovali prvou demokratickou spoločnosťou v histórii ľudstva do značnej miery. Neoklasicistická architektúra, „liberal arts" vzdelávací systém a doležitosť rovnakého vývoju tela i duše sú jasnými príkladmi ich inšpirácie.
A práve ten posledný bod hrá v pojme „americké dieťa" veľkú rolu. Keď som prvýkrát prišiel na Verde Valley School, zaujal ma denný rozvrh, ktorý bol jednoducho plný vyučovacích hodín, športových aktivít a hodín umenia. V Spojených štátoch dbá školstvo na to, aby mladí boli ľudia všestranne orientovaní, aby ich fyzička bola rovná ich vedomostiam a duchovnému rastu.
Sam z prvého odseku môjho článku v skutočnosti neexistuje a je akýmsi mixom mojich spolužiakov. Verde Valley School predstavuje veľkú priležitosť pre každého, kto sa chce stať „americkým dieťaťom". Moj skutočný spolužiak Louie napríklad. Má sedemnásť rokov a pochádza z Číny. Je na tejto škole už tretím rokom a je to jeden z najlepších cyklistov na škole. Hrá na gitare a nedávno bol vybratý na projekt MDG, kde skupina žiakov pocestuje do africkej krajiny Malawi a bude pomáhať miestnym obyvateľom. Ja sám som si uvedomil, že i keď som mal veľa príležitostí na fyzický rast a umelecké vyjadrenie na gymnáziu na Slovensku, nikdy som nebol akosi motivovaný, možno až nútený venovať sa aktivitám rôzneho druhu. Na flaute som hral päť rokov, no akonáhle som prišiel na strednú školu, prestal som. Nemal som čas a ani spolužiaci neprejavovali hudobné nadanie.
No mojím príchodom na strednú školu do Arizony som bol nútený vybrať si šport a umenie ako predmet štúdia. A tak som si i ja uvedomil, že miestny systém sa ma snaží zmeniť na „americké dieťa". Moje stredy sú tomu dobrým príkladom. Doobeda a poobede máme IB vyučovacie hodiny. Hneď potom sa žiaci musia dostaviť na svoje športy, čo v je mojom prípade horské bicyklovanie, ktoré mám štyri dni do týždňa. Doslova rozbitý prídem o 17:40 do jedálne na večeru, ktorú musím rýchlo zjesť, lebo o 18:00 mám skúšku s jednou flautistkou a o 18:30 mám ďalšiu skúšku s jazzovou skupinou až do 20:00, kedy mi začína povinné štúdium.
A i keď niekedy nie som spokojný a cítim sa unavene, na konci každého dňa sa cítim silnejšie a úspešnejšie. Cítim, že toľko kritizovaný americký systém má i svoje pozitíva.
