Slovensko sa za posledných dvadsať rokov stalo rozhádanou, polarizovanou krajinou, kde sa všetci obávajú budúcnosti. Bežní ľudia sa boja, že nebudú mať na základné potraviny, lieky, vzdelanie detí či iné základné potreby, a tí úspešnejší, že prídu v kríze o peniaze, ktoré si viac či menej poctivo nahonobili.
Je evidentné, že občania Slovenska prahnú po poriadku, spravodlivosti a rešpektovaní hodnôt. Myslím, že slovenskí politici stratili dôveru ľudí práve preto, že boli príliš zamestnaní sami sebou a zabudli na to, čo je ich hlavná úloha – služba občanom. Nastal čas skončiť s delením politikov na ľavicových a pravicových. Zdá sa to byť prežité. Čo však stále prežité nie je, je ich delenie na zodpovedných a nezodpovedných, čestných a skorumpovaných, múdrych a tých druhých.
Keď sledujem okolo mňa doslova lavínu negatívneho, deprimujúceho, neúspešného, mám pocit, že niekto má záujem udržiavať občanov v ustráchanosti, pokore, bez sebavedomia, v polohe maličkých služobníkov trasúcich sa od strachu, lebo čo ak ...
Napriek tomu, že mnohí z nás máme už svoj vek a podlomené zdravie, nezúfajme a nepoddávajme sa svojmu „osudu“. Aj „osud“ si treba vybojovať, lebo nič pre nás nie je zadarmo. Preto ani vy nerezignujte, neschovávajte sa sami pred sebou. Ak je treba protestovať, zúčastnite sa protestu. Ak je treba ísť pripomenúť sa politikom (a tí to potrebujú stále, lebo po voľbách rýchlo zabúdajú), neváhajte a príďte. Žiaľ väčšina z nás zvykne iba vyčkávať ako to dopadne a potom, keď príde víťazstvo, búcha sa do pŕs a presviedča ostatných, že to boli práve oni, vďaka ktorým to dopadlo dobre. Beriem to tak - sme iba ľudia. Máme dobré a zlé vlastnosti. Každý z nás. A je to len na nás, pre ktoré sa rozhodneme. Zlou vlastnosťou človeka je aj to, ak začne presviedčať sám seba, že obyčajný občan nič nezmôže. Ešte horšou je to, ak o tom začne presviedčať aj ostatných.
