Neverím. Demonštrácia študentov proti bolonskému procesu? Upijem dúšok druhokávy, neveriacky krútim hlavou a email vymazávam zo schránky a potom aj z pamäti.
Na mail si opäť spomeniem až keď sedím v aute a snažím sa dostať z jedného konca mesta na druhý. Bohužiaľ, trasa vedie cez širšie epicentrum demonštrácie a tváre trúbiacich a nervóznych vodičov sú rovnako rudé ako zástavky nespokojných študentov. Zmierený s osudom a skutočnosťou, že to stretko aj tak zmeškám, absorbujem cez okno auta výživné splodiny CO2 a scenériu bizarnej demonštrácie. Oddelený od revolučnej mládeže bezpečnou vzdialenosťou a kostrou auta, dolieha ku mne len slabý šum nespokojných. Niet pochýb o tom, že to práve vyčíňa ten antibolonský živel. Pýta si pozornosť a priestor vo večerných správach. Ďalšia demonštrácia proti EÚ, ktorá komplikuje ľuďom životy...
Spomeniem si na svoje študentské roky, na Erasmus, kredity, bakalára, magistra, ekvivalenciu, preklady známok, pečiatky úradov, znudené slečny za prepážkami, telefonáty na švédsku ambasádu, na kolky v nesprávnej hodnote, stratený čas, na stres, márne vysvetľovania... pousmejem sa a som rád, že je to za mnou. (Teda takmer za mnou, nebyť toho, ze sa na staré kolená v rámci neidentifikovateľného ošiaľu nechám zlákať na ďalšie štúdiá.) V každom prípade, zlatá Európa, zlaté členstvo, pomyslím si. Nebyť toho a bolonského procesu, moja pamäť by bola bohatšia o ďalšie pestré zážitky súvisiace s prevodom platnosti vysokoškolských známok a diplomov zo systému jednej krajiny do systému inej. Už aj bez Boloni som si odtrpel svoje.
S nepochopením preto hladím na demonštrantov a snažím sa pochopiť ich motívy. Čo im na bolonskom procese vadí? Čo im vadí na systéme, ktorý im umožňuje relatívne ľahko vyštudovať bakalára v Barcelone, odskočiť si na Erasmusa do Budapešti, dokončiť magistra v Kodani a zakončiť to celé doktorandským štúdiom v Berlíne? Všetko vďaka jednotnému a kompatibilnému kreditovému systému. Nech rozmýšľam ako rozmýšľam, demonštrácia je pre mňa záhadou.
Večer surfujem netom a hľadám odpoveď. Dozvedám sa, že v Barcelone, na protest proti bolonskému systému, obsadilo tamojšiu univerzitu viac než 600 študentov. Nepokoje sa už rozšírili aj do Madridu, Valencie, Štrasburgu a teraz aj do Bruselu. Inde študenti zablokovali autostrády, železničné stanice a ministerstvá. Nepokoj sa skrátka síri takmer ako prasačí mor, či prasačia chrípka (áno, prasačia, žiadne prasacinky nebudú), či kerá cholera jasna to vlastne je...
Hlavným dôvodom protestov je údajná „krypto-privatizácia" univerzít a neoliberálne reformy vzdelávacieho systému. Bolonský proces vraj ruší autonómiu univerzít a nahradzuje všeobecný záujem parciálnymi a komerčnými záujmami. Predovšetkým núti školy aby užšie spolupracovali s biznisom a vedeckými centrami a pružnejšie reagovali na súčasné a budúce potreby trhu (viac info tu).
Takže takto sa veci majú. Bezcitní neoliberáli nám tu diktujú čo a ako. A ja hlupák som si vo svojej naivite myslel, že modernizácia univerzít tkvie práve v tom, aby boli univerzity medzi sebou čo najviac previazané, aby žili v realite, chápali potreby (pracovného) trhu a vzdelávali ľudí, ktorí po dokončení štúdia ľavou zadnou zvládnu prechod medzi školou a prácou. Asi som odchovaný oldskúlom...
Musím priznať, že mám z toho všetkého v hlave riadny guláš. Zajtra budem musieť asi do seba vyklopiť hneď tri ranné kávy (a potom ten guláš). Ak je EÚ neoliberálna, čím sú potom tí demonštrujúci študenti? Neokomunistami? Veď práve neoliberáli nám do hlavy neustále vtĺkajú do kameňa vyrytú pravdu, že to tá Európska komisia je bašta socanov. A teraz zrazu práve ona presedlala na neoliberalizmus?
Skrátka, svet je premenlivý a doba dynamická. Povedané slovami ruského klasika, ťažko niekedy vedieť „chu is chu ta"...
