Nie že by sme boli naivné a po 10-ich dňoch cestovania po tejto krajine sa spoliehali na to, že Rumuni budú vedieť po anglicky, ale zúfalé situácie si vyžadujú zúfalé riešenia. Netušiac kde hľadať správnu zastávku nášho autobusu v Constante o 11-ej večer sme sa teda podujali konať, aj keď po oslovení prvých dievčat sa žiaden zázrak (ako vždy) nekonal. Na jednoduchú otázku ‘Do you speak English’ dievčatá opäť iba nesúhlasne pokrútili hlavou a hneď sa stratili v najbližšej uličke. Neodradilo nás to však a vydali sme sa nájsť ďalšieho „pána na holenie“, ktorých bolo o tejto nočnej hodine ako šafranu. Úspešne.
My: „Prepáčte, hovoríte po anglicky?“
Pani: Nesúhlasné jasné (a keby bolo verbalizované, tak aj hlasné) pokrútenie hlavou.
My: So zvesenou hlavou odchádzame.
Sklamanie? Ale čoby. Skôr ďalšia úsmevná čiarka do imaginárneho zástupu neochotných. Pani si to však tou hlavou zjavne nechala prejsť a po chvíli nás dobehla, schmatla za ruku a ťahala smerom k mladej dvojici, ktorá stála obďaleč. Niečo sa chvíľu dohodovali po rumunsky a aj keď sme z rumunčiny ovládali iba napočítať do 10, reč tela nenasvedčovala tomu, žeby boli z tohto vyrušenia nadšení. Po ďalšej spúšti rumunčiny sme však zrazu kráčali jedným smerom v šestici. Šiesti odvážni na honbe nájsť správny autobus k nášmu hostelu.
Kto tvoril posádku bandy?
3x stratené Slovenky
1x mladšia pani, hľadajúca si prácu
1x 22 ročný chalan, študent psychológie, jediné anglicky hovoriace individuum z Rumunskej strany
1x stredoškoláčka, chalanova frajerka, znalec rumunských ulíc a zastávok
Po 20-ich minútach spoločnej chôdze a prechádzania z jednej uličky za druhou sme zastavili. Tak tuto to je! Ako správni kamoši sa rumunskí parťáci rozhodli počkať s nami až na príchod autobusu, aby sa presvedčili, že nám naozaj poradili správne. Pán autobusár si však dal načas, za čo mu ďakujeme, pretože sme si tak s nimi stihli za tú pol hodinu prejsť ďalšie životne dôležité i tie menej dôležité témy. My sme boli nadšené, oni asi až tak nie. Po desiatich pozretiach na hodinky a dvoch nesprávnych autobusoch však konečne zazreli spoza rohu náš spoj č. 540. Hurá! Autobus dorazil, išiel správnym smerom a my sme o 40 minút sedeli na našom hosteli, kde sme mohli začať s balením batohov na zajtrajší let na Slovensko. Koniec dobrý, všetko dobré.
No a aká je teda odpoveď na otázku: Koľko domácich treba na nájdenie autobusovej zastávky v Rumunsku? Odpoveď je TROCH.
Potrebujete totiž:
1x človeka, ktorý síce nevie po anglicky, ale ochotne vám nájde človeka, ktorý po anglicky rozprávať vie
1x človeka, ktorý rozpráva po anglicky, ale bohužiaľ nevie smer
1x človeka, ktorý po anglicky nevie, avšak má tušenie kadiaľ ísť
Ak sa teda náhodou ocitnete v Rumunsku a budete chcieť poradiť so zastávkou autobusu, ušetrite si čas a vsaďte to na hneď na trojice :)
