Od 15. do 23. septembra sa na Španej Doline konal už 5. ročník Medzinárodného maliarskeho a sochárskeho sympózia Jozefa Langera, na ktorom bolo naozaj čo obdivovať! Do rúk sa mi však dostala ešte jedna pozvánka, a to na 1. ročník Medzinárodného maliarskeho a sochárskeho sympózia Hontianske inšpirácie 2007. A tak ma moja zvedavosť doviedla 29. septembra priamo do Dudiniec, kde sa konalo slávnostné otvorenie výstav diel zúčastnených umelcov: Slovensko: Ivan Bíreš, Ivan Fraňo, Ján Kuchta, Katarína Kvietiková, Ľudmila Lakomá, Mikuláš Lovacký, Marián Mikloš, Daniela Révayová Zahraničie: Vasil Beca UKR, Yuriy Bodnar UKR, Csuta Gy ö rgy HUN, Taras Danilič UKR, Jan Dylag POL, Hunor Gyurkovics SRB, Ladislav Hodný CZE, Jan Kukulka POL, Boris Kuzma UKR, Tadeusz Marszalek POL, Zoltán Mička UKR, Maria - Majka Zuzanska POL Sochári: Jozef Fojtík, Jozef Štric, Mikuláš Palko Začínajúci maliari: Michaela Bodnárová, Zuzana Miklošová, Pavla Stískalová Žiaci ZUŠ v Dudinciach
Výstavu som prešla niekoľkokrát a vtedy som si uvedomila, že z toho čo som videla sa dá urobiť aj nejaký príbeh či rozprávka.... Tá moja sa práve začína:
Ivan Fraňo
Kde bolo tam bolo.... V jednej malebnej dedinke, kde bol jeden domček učupený pri druhom....
Mikuláš Lovacký
......kde každý poznal každého.....
Boris Kuzma
..... a cestičky sa plazili ako netrpezlivý had...
Taras Danilič
....kde nikto nemal núdzu o jedlo a pitie....
Jozef Štric - Vínotvorca
Vasil Beca
Susedia si navzájom pomáhali....
....a delili sa so všetkým....
Katarína Kvietiková
.....žilo nádherné dievča so smaragdovými očami, vlasmi čiernymi sťa uhol a pleťou ako mlieko....
Yuriy Bodnar
Správa o tom, že v tej dedine sa nachádza tak krásne dievča obletela všetky okolité dediny i mestá... Rozprávalo sa o nej na tržnici, v kostoloch aj kaplnkách...
Ľudmila Lakomá - Krausová
....dokonca aj vo veľkomestách...
Michaela Bodnárová
.....šepkali si to napríklad aj stromy, ktoré sa netrpezlivo skláňali nad jazierka a potôčiky, aby sa presvedčili či náhodou práve oni nie sú krajšími ako tá povestná dievčina...
Jozef Fojtík
Táto správa sa dostala aj k Mišovi, ten len neveriacky pokrútil hlavou a ďalej sa venoval rúbaniu dreva. Ale myšlienka, že tak blízko je dievčina, o ktorej každý hovorí, a že by mohla patriť práve jemu, mu nedala už ani drevo poriadne rúbať... Vedel si živo predstaviť, ako by mu každý závidel! Utrel si spotené čelo, pustil sekeru z rúk a rozhodol sa okamžite konať. Nemal veru času nazvyš!
Jan Dylag
Kráčal hodinu, kráčal aj druhú... Začal ľutovať, že sa tak rozhodol... Cesta bola totiž veľmi náročná a viedla pomedzi husté lesy a kroviny.
Michaela Bodnárová
Až napokon jeho oči uvideli to, po čom už dlho túžil... Na lúke sedela dievčina a nevšimla si ho ... Čierne vlasy jej strapatil vietor... A dokonca mal pocit, že počuje jej hlas... Alebo to bol len vietor v korunách stromov? To musí byť ona... Urobil prvý krok - nesmelý...Potom sa už odhodlal a kráčal smelšie. Zhlboka sa nadýchol a pozdravil ju.
Jozef Fojtík
Dievčina sa strhla, vyskočila na dlhé štíhle nohy a vyľakane na neznámeho pozerala.... Mišo zostal neveriacky stáť na mieste a nezmohol sa ani na jediné slovo, keď zbadal, že jej tvár sa pomaly začala meniť na drevo, až napokon rovno pred ním stála drevená socha nádherného dievčaťa. A keď si uvedomil, čo sa vlastne stalo, rýchlo zbehol do dediny po pomoc... Tam sa dozvedel, že krásnu dievčinu ešte pri kolíske zakliala jedna zlá víla, tá jej predpovedala, že sa raz zľakne tak, až zdrevenie. Každý v dedine sa ju snažil chrániť. Nepomohlo!
A tak sochu dievčiny postavili priamo do stredu námestia, aby každý návštevník videl dovtedy nevídané....
A takto skončila moja prechádzka pomedzi diela umelcov!
Už teraz sa teším na ďalšie umelecké zážitky z podobných podujatí.... A týmto zároveň ďakujem tvorcom týchto diel ako aj organizátorom výstavy - Ing. Júliusovi Nyárjasovi s manželkou....
