Už po piatykrát prichýlila Špania Dolina vo svojom lone niekoľko skvelých maliarov, ktorí chceli aspoň z časti zvečniť jej krásu. Umeleckým okom sa snažili zachytiť to najkrajšie, čo táto malá obec svojim návštevníkom ponúka. A bolo naozaj z čoho vyberať! Toto podujatie si organizačne pod svoje krídla už piaty rok berie penzión Klopačka a spoločnosť Montana.... Výstava polahodila oku, no postarané bolo aj o sluch, pretože do taktu hrala ľudová hudba a spieval Ján Susik... Nesmiem však zabudnúť na niečo, čo pošteklí všetky chuťové bunky - a to tradičné varenie slivkového lekváru... Ale dosť bolo slov, pretože v tejto chvíli vás víta....
Vydarené počasie, čarovné zákutia, nádherná príroda, malé chalúpky, ktorých príbehy boli premietnuté na plátne, no aj samotná fantázia. To všetko ste mohli objaviť, ak ste navštívili Španiu Dolinu od 15. do 23. septembra.
A takto sa pracovalo....
Za námetom občas treba ísť aj cez hory a doly....
Aj maliari mávajú bojové porady...
Od konkrétneho až po abstraktné.... Uhlík, temperové či akvarelky... Takú širokú škálu na výber ponúkli maliari všetkým zvedavcom. Ktorý si vyberiete?
Ale plátno nebolo jediným materiálom, na ktorý sa dalo niečo zvečniť. Čo tak kameň alebo drevo? Fantázii sa v tomto prípade medze určite nekládli. A takto vznikalo niečo, čo neskôr vzbudzovalo obdiv mnohých návštevníkov, kamenná busta....
A o tom, že sa jednalo naozaj o medzinárodné sympózium svedčia aj mená mnohých zahraničných maliarov, medzi ktorými už tradične nemohli chýbať Boris Kuzma, Jurij Bodnar, Eva Jedryk Czarnota, Andrzej Czarnota, Zoltán Mička, Veronika Priehodová, Petro Karnauchov, Mikuláš Palko, Giampietro Vianello Casica, Emanuele Ventanni, Marián Prešnajder, Ladislav Hodný, Géza Verebeš .....
Zopár ťahov štetcom, pár úderov kladivom... Na prvý pohľad niečo, čo dokáže každý z nás... Až kým nám pred očami z kusu kameňa nevyrastie socha a na plátne neuvidíme nejaké miesto, ktoré vyzerá ako v skutočnosti...
Fotky: Milan Vigaš a Kristína Hatarová
Úprava: Rado Bries
