Všetko je márne, prehrali sme bitku,
čakáme na spásu.
A v ušiach to známe:
Et filii spiritus sancti....
Omyl a zápas o dušu sveta!
Všade je tma!
Výmysel, spomienky, túžby....
A v očiach tá známa otázka:
„Prečo?“
Pod nechtami kúsky kože,
hlina a strelný prach....
A v hlave obraz za obrazom,
myšlienka za myšlienkou,
slovo za slovom.....
Na tele husia koža,
chlad a na perách- úškrn.
Dookola znie len:
Ave Maria!!!
Čakanie na zázrak!
Chuť po smrti je večná,
tak- ako chuť po živote...
Všetko je márne.
Skrčené telá,
dobodané, prestrieľané výčitky, sny a....
Všetko je to krásne!
A ty počuješ len jediné-
Výkriky bezmocných tiel.
Lapáš po dychu, potia sa ti ruky,
jazyk sa zadrhol kdesi v útrobách duše.
Prešiel si okolo,
úsmev od ucha k uchu,
akoby to všetko bolo len -ilúziou.
Nič nie je skutočné,
Nič nemá zmysel...
Ako ty a ona...
Ako ja....
A zrazu ťa odzadu napadne- jediné slovo-
SMRŤ.
Krúti sa ti v mysli ako kolotoč.
Rok 1944- fantázia, výmysel...
Pokrytci, vrahovia....básnici!
Všetko a nič!
Jeden za druhým padajú na zem.
A po okenných tabuliach niečo tečie....
Neprší!
Čaká sa na smrť!
Pomaly do teba vstúpila,
ponorila sa do útrob tvojho tela,
miluje ťa vášnivo a nežne... Posledný pekný zážitok z roku 1944.....
