Dalo sa to čakať
Rozlepené oči
hľadia do plafóna
To nepočmárané plátno
tvojej izby zíva do prázdna
(asi ako ty)
Jeden pár očí
unavený novým dňom
rozkolísaný tým mihotavým plamienkom
vonnej sviečky
ktorý sa obtiera o
frigidnú stenu
Rozliala po izbe
svoju omamnú vôňu
plnú tvojej rannej závislosti
Rituál zakliesnený
kdesi medzi 5:00 až 6:30
Nečudujem sa
že sa vždy v tebe rozkotúľa
tá bolesť rozmiestnená po celom tele
Aké to je?
To tupé chvenie v kolenách vždy
keď sa to stane
keď len budík zakvíli tú svoju áriu
a zmĺkne v nenávratne ďalšieho
rovnakého rána
Vieš
rozlezie sa to po tebe
ten smútok spláchnutý
v lievikoch očí vždy
keď si spomenieš
Aké to asi mohlo byť?
Keby sa to otočilo
prevrátilo na ruby
všetko
Ten plamienok sviečky
by nebol jediný nápadník v izbe
ktorý sa snaží roztopiť nedobytné múry
Ten ukričaný ohlasovateľ nového dňa
by mal ďalšieho konkurenta
v podobe nežných pier
ktoré pošepky ohlasujú:
Milujem ťa....
A zase to začalo
Znovu
Jediná otázka sa usadila
na jazyku a čaká
kedy jej odpovieš
Aké to mohlo byť?
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)
