Možno by to chcelo
len tak ležať v tráve...
Tlkot srdca prispôsobiť
trepotu motýlích krídel...
Do rúk chytať slnečné lúče
a maznať sa s myšlienkami,
ktoré by sa lenivo premávali
v hlave...
Alebo otvoriť doširoka okná
opiť sa vzduchom,
pozdraviť dažďové kvapky,
ktoré by občas skĺzli po tvári,
keď im ju nastavíš...
Možno tancovať pod mostom,
keď tma sadne na domy
a len pouličné lampy
strážia túlavé kroky...
Alebo len zašepkať pár slov
tomu správnemu...
Zmenia celý život,
otočia ho,
prevrátia naruby,
nastavia tým správnym smerom....
Možno sa vyspovedať pomocou pera,
ktoré by sa kĺzalo po papieri,
ten náhodou vkĺzne do rúk,
vyčarí úsmev,
zahreje a...
Alebo...