Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
Roztrhané na franforce,
skrkvané duše...
Všetko je márne!
Len mravce prehryznú strach...
Zničia cestu,
ktorou si chcel kráčať.
Zabijú lásku....
Toľko sentimentu v nej!
Ja im v tom nezabránim....
Prsty stratili cit,
ničia nás pomaly.
A bude to dobré...
Zabijeme, oklameme, zničíme,
roztrháme v zuboch....sny.
Aj tak nám raz vypadnú z myšlienok.
Strach, pochopenie, samota....
Vysmiali sa nám, napľuli do tváre!
Nevadí!
Sme im vydaní na milosť...
Nežobreme.....
Prekliate spomienky,
ktoré sme roztopili,
keď nás napadli odzadu.
Nebola ich škoda!
Zúfalstvo, irónia, smrť...
Dosť bolo výsmechu...
Sme šelmy,
sme hlupáci, bábky, nevládne telá...
Sme nič...
Zabudli na nás.
Roztrhané na franforce,
skrkvané duše.... A už je všetko márne!
