Zľakla som sa,
srdce sa mi rozbúchalo
tisíckrát rýchlejšie......
Oči nemohli uveriť...
Bože, keby si vedel,
aké je to ťažké!
Rozdal si karty,
a ja mám s nimi hrať!
Bože, aké je to ťažké.....
Prežiť.....
Nedovoliť mysli utiecť prv,
než niečo vykoná...
Túžime po láske....
Aj ja po nej, Bože,
tak veľmi túžim....
Píšem stranu za stranou,
slovo za slovom a dúfam,
že práve ON je ten pravý!
Párkrát sa stretneme,
oči si vymenia pár zvláštnych šifier.
Odrazu mi trkne- nie,
to nie je ON.
Zahodím kľúče od jeho srdca,
zničím nádej,
ktorú som mu dala a-
vrátim sa o krok späť.....
Bože, je to také ťažké....
Rozdal si mi karty a čakáš,
že vyložím nejaké esá....
Mám byť milá,
dať každému všetko....
A čo dostanem ja?
Predieram sa životom,
striedam úsmevy a dúfam,
že raz, nahodím ten správny....
Na ulici stretnem pár ľudí....
Sebavedomie pri každom ich pohľade stúpa....
A doma klesnem na zem,
akoby ma tam ktosi hodil za trest....
Akoby som samú seba vyžmýkala zo všetkých pocitov,
grimás a všetkého,
čo sa odo mňa očakáva....
Bože, rozdal si mi karty a čakáš,
že zahrám niečo geniálne....
A ja sa snažím niečo s nimi spraviť....
Ale čo, to ešte neviem!
