Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(9)
A zrazu je to tak....
V dlaniach mám zarezané slzy -
pália -
to aby som nezabudla...
Na pleciach nosím kríž plný výčitiek,
pribila som si naň všetky spomienky,
nevypovedané priznania....
Už na tom nezáleží...
Zrazu!
Ale aj tak ti to dám nejako vedieť:
zoradím pár písmen,
vykričím,
že neľutujem....
Tie ukradnuté bozky,
ukradnuté minúty z neúprosného času,
ukradnuté rozhovory plné banalít,
ukradnutú lásku,
ukradnuté noci,
keď som bola tvoja a ty môj...
A že to nepomáha!?
A zostala len spomienka -
môj jediný majetok...
A zrazu je to tak....
Z minúty na minútu,
beznádej zakotvila niekde vo mne...
A pýtam sa:
Kde si?
Viem,
už je zbytočné čakať na odpoveď...
Posledné záchvevy,
dodýchaný život a -
JA -
sama....
